V období 1000 až 1140 zažívalo Nemecko prevažne veľmi dobré obdobie. Bolo spolu s Francúzskom v mnohom príkladné v kresťanskej viere. Mocní cisári ochraňovali ale i dirigovali pápežov. Napriek dlhoročnému boju medzi pápežmi a cisármi, vyrastali mnohí svätci a nádherné románske katedrály, aké na Slovensku nemôžeme vidieť, aj najväčší románsky kostol na svete. Nemecko začalo intenzívnejšie kultúrne a politicky ovplyvňovať východné krajiny aj naše územie.
V Európe bola vhodná klíma pre život ľudí aj na severe, prebiehalo klimatické optimum. Stredoveké teplé obdobie bolo obdobie teplej klímy v severoatlantickej oblasti, ktoré trvalo približne od roku 950 do roku 1250.
V blogu o počiatkoch kresťanstva v Nemecku som skončil duchovným prebudením tzv. otonskou obnovou, keď nastúpil kráľ (936) a potom cisár svätej rímskej ríše Otto I., ktorý začal kultúrny zlatý vek po vzore predchodcu Karola Veľkého. Panovník sa ujal vlády v čase veľkej krízy v cirkvi, keď sa vedenie cirkvi zmietalo v „temnom storočí“ pápežstva (880 až 1049). Vplyvné rímske rody a ich konkubíny priamo ovplyvňovali voľbu pápežov a snažili sa na svätý stolec dosadiť svojich synov. Mnohí pápeži tohto obdobia boli svojou nekompetentnosťou a morálnou zhýralosťou výsmechom duchovného života a pápežského úradu. Úpadok pápežstva v tomto období sa uznáva ako jeden z významných dôvodov, ktoré viedli k Východnej schizme, definitívnemu rozštiepeniu kresťanstva na západné rímske kresťanstvo a na východné pravoslávne kresťanstvo. V takejto ťažkej dobe si Boh viedol svoju cirkev. Cez svojich oddaných služobníkov dal vzniknúť obnovnému clunyjskému hnutiu u benediktínov vo Francúzsku. Dobrý vplyv hnutia sa rozšíril do kláštorov bývalej franskej ríše (Francúzsko a Nemecko) a odtiaľ do vládnucich vrstiev. Na Otta I. mala veľmi dobrý vplyv aj manželka svätého života Adelaida.
Katedrála v Speyeri je najväčší románsky kostol na svete
Jeden z nemorálnych pápežov „temného storočia“ začal viesť dobyvačné boje, ale keď sa mu nedarilo, tak si zavolal na pomoc Otta I. Víťazný nemecký kráľ bol korunovaný v roku 962 za cisára Svätej rímskej ríše a vydobyl si, že pápežská voľba sa má uskutočniť len so súhlasom cisára a za prítomnosti jeho zástupcov. Nemecký cisár Oto I. odovzdal biskupom kráľovskú súdnu právomoc, vyberanie daní a poskytol im územie, takže boli imúnni pred zásahmi štátnych úradníkov. Oto I. si zaistil vplyv na cirkev tým, že vymenovával biskupov a opátov. V tom čase tento ústupok pápeža znamenal ozdravenie volieb pápežov, zamedzeniu intríg a amorálneho vplyvu rímskej šľachty. V tomto období sa zrodili počiatky románskeho obdobia.
Západná časť Katedrály v Speyeri je inšpirovaná románskym obdobím
Obnova cirkvi i boje s rímskymi rodmi o pápežstvo pokračovala aj za Ottových nasledovníkov. Posledným potomkom z Ottovho rodu bol Henrich II., nemecký kráľ (1002) a cisár (1024). Henrichovi rodičia boli nábožní. Svojho syna i dcéru Gizelu dali vychovávať svätému biskupovi Wolfgangovi z Regensburgu, ktorý v nich vzbudil živú vieru. Henrich si za manželku zobral rovnako veriacu Kunigundu. Nemali však deti asi pre neplodnosť manželky. Z toho vznikli legendy, že sa zasvätili Bohu a žili ako brat a sestra. Henrichovu sestru Gizelu budúcu blahoslavenú vydali rodičia za uhorského kráľa Štefana budúceho svätého a spolu mali syna Imricha tiež povýšeného na oltár.
Ostatky sv. Wolfganga v Kostole sv. Emmeráma v Regensburgu
Stredoveký náhrobok sv. Henricha a sv. Kunigundy v katedrále v Bambergu
Manželia Henrich a Kunigunda sa ako kresťania s hlbokou vierou snažili šíriť Božie kráľovstvo. Cisár Henrich s podporou manželky cestoval po krajine, pracoval na zlepšení života poddaných, odstraňoval neporiadky a bránil ľudí proti nespravodlivosti. Okolo seba zhromaždil svätých mužov ako bol napríklad opát Odilo z Cluny. Žiadal od nich, aby ho upozornili na chyby, ktoré robí, aby sa mohol opraviť. Niekoľkokrát bol donútený vojensky obrániť vlasť a Cirkev. Založil biskupstvo v Bambergu, postavil viacero chrámov a kláštorov. Zdravie mu však vypovedávalo. Zomrel uprostred činnosti v roku 1024. Pochovali ho v chráme v Bambergu. Na jeho príhovor sa stali mnohé zázraky. Za svätého ho vyhlásili v roku 1146.
Kunigunda zase žila utiahnutým životom. Jej izba bola veľmi skromne zariadená. Štedro podporovala chudobných a prijímala kohokoľvek z poddaných. Po smrti manžela sa Kunigunda túžila utiahnuť do kláštora, čo sa jej splnilo rok po jeho smrti. Jej majetok sa použil na stavbu kláštorov, na ozdobu chrámov a ako podpora pre chudobných. V kláštore dôsledne vykonávala všetky práce a aj tam sa starala o chudobných až do smrti v roku 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200.
Gotický kostol sv. Henricha (Jindřicha) a sv. Kunigundy (Kunhuty) v Prahe, kde sídli slovenská farnosť
Po smrti Henricha II. nastúpilo nové obdobie. Začala vládnuť nová dynastia, sálsky rod z oblasti dnešného Porýnia-Falcka. Tu sa zrodili skvosty románskeho obdobia. Vznikla vrcholne románska architektúra v Nemecku (1030-1140). Všetci králi zo sálskeho rodu sa stali i rímsko-nemeckými cisármi. V tom čase pôsobilo blahodarne clunijské hnutie na čele s opátom sv. Odilom (994-1049). Ako prvý na trón nastúpil Konrád II. (1024-1039), ktorý začal stavať cisársky chrám v Speyeri s cieľom postaviť najväčší kostol na Západe. Chcel ukázať prestíž nemeckých cisárov v cirkvi. Z Konrádovho obdobia sa zachovala cisárska krypta, kde sú pochovaní králi tejto dynastie.
Krypta Speyerskej katedrály z roku 1039
Jeho nástupcom sa stal Henrich III. (1039-1056), počas ktorého vlády gradoval blahodarný vplyv kláštora Cluny. V Ríme nastúpila Gregoriánska reforma (1049-1124). Začali sa objavovať pápeži, ktorí to z cirkvou a kresťanstvom mysleli vážne, pokúšali sa ju reformovať, chceli vymaniť centrum cirkvi i všetkých biskupov od vplyvu rodov, kráľov a cisárov a podriadiť len Kristovi. Postavili sa proti laickej investitúre - dosadzovaniu cirkevných hodnostárov svetskou mocou. Bojovali proti kupovaniu cirkevných úradov a nemravnému životu duchovenstva. Táto snaha musela nutne viesť k sporu medzi cirkvou a jednotlivými panovníkmi, hlavne nemeckými cisármi. Obidve strany boli silne previazané. Biskupi vo Svätej rímskej ríši totiž ako ríšske kniežatá zastávali aj svetské funkcie a mali tak záväzky ako voči pápežovi, tak aj cisárovi. Kedysi to bolo na prospech ako ochrana proti výčinom rímskych rodov, ale teraz to bola brzda. Aj v dnešnej dobe sa niektorí silní prezidenti snažili ovplyvniť voľbu pápeža.
Žiaľ situácia v cirkvi za niektorých pápežov bola stále žalostná, čo viedlo k schizme (1054) – k rozdeleniu cirkvi na východnú a západnú.
Cisár Henrich IV. (1056 – 1106) sa snažil udržať si právo vymenovávať biskupov a mať dohľad nad voľbou pápeža. Jeho osobný život nebol svätý. Vraj usporadúval aj satanské rituály a orgie a nahováral na ne svoju manželku. Za jeho vlády nastúpil silný pápež benediktínsky mních sv. Gregor VII. (1073 – 1085). Bol hlboko veriaci a rozhodný, je považovaný za jedného z najväčších pápežov v dejinách a za jednu z najvýraznejších historických postáv svojej doby. V roku 1070 odmietol kandidáta kráľa Henricha IV. na pozícii milánskeho arcibiskupa. V roku 1075 vyhlásil primát duchovnej moci nad svetskou a postavil sa za nezávislú voľbu biskupov. Požadoval výlučné právo na vymenovanie a odvolávanie biskupov a tiež právo na odvolávanie svetských panovníkov včítane cisára. Henrich zvolal synodu nemeckých biskupov, kde došlo k vypovedaniu poslušnosti Rímu. Pápež reagoval tým, že Henricha roku 1076 zosadil a exkomunikoval a jeho poddaných oslobodil od ich prísahy vernosti. Henrichovi hrozila skutočná možnosť, že ho šľachtické rody prestanú rešpektovať a zvolia si nového kráľa. Rozhodol sa preto pre zmierenie a vykonal v zime kajúcnu cestu pešo k pápežovi do talianskej Canossy (1077), kde prosil pápeža o odpustenie. No už v roku 1080 sa Henrich vzbúril proti pápežovi, keď Gregor vyhlásil, že biskupi budú volení duchovenstvom a ľuďom, pod dohľadom pápeža. Nasledovali prudké reakcie z obidvoch strán: kliatba, dobytie Ríma, pomoc Normánov, voľba protipápeža, vyhlásenie Henricha za cisára a nakoniec upokojenie situácie.
Za vlády Henricha IV. ešte dieťaťa, lepšie povedané za vlády jeho matky, bol vysvätený Speyerský dóm (1061). Stavba zahŕňala západnú budovu a trojloď s priľahlou priečnou loďou. Chór už lemovali dve veže. Stredná loď lode mala rovný strop, bočné lode boli zaklenuté. Stavba bola najväčším kresťanským kostolom.
Časť Katedrály v Speyeri z roku 1106
Východná časť Katedrály v Speyeri (1106)
Henrich IV. sa v roku 1081 chystal na rozhodujúcu bitku voči protikráľovi. Odovzdal sa pod ochranu Panny Márie. Po smrti protivníka sa odhodlal zásadne prestavať Speyerskú katedrálu. Novou stavbou poďakoval nebeským mocnostiam za ich podporu proti svojim odporcom. Pravdepodobne i z mocensko-politických dôvodov dal postaviť na dnešné pomery takú veľkú budovu v malom mestečku s 500 obyvateľmi. Nechal polovicu katedrály zbúrať a prestavať na ešte väčšiu a vyššiu. Namiesto rovného dreveného stropu vznikla najväčšia klenba v bývalej ríši. V roku 1106 bola nová katedrála v Speyeri dokončená. S dĺžkou 134 metrov a šírkou 33 metrov bola najväčšou budovou svojej doby. V roku 1130 ju prekonal Opátsky kostol v Cluny, ten však už dnes neexistuje. Kláštorné budovy a väčšina kostola boli zničené počas ateistického besnenia Francúzskej revolúcie. Jeho rozsiahla knižnica a archív boli vypálené a kostol bol vydaný na drancovanie. Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov sa z mohutných múrov opátstva ťažil kameň, ktorý sa použil pri obnove mesta.
Detail románskej výzdoby na Dóme v Speyeri
Dóm v Speyeri zasvätený Panne Márii a sv. Štefanovi prvomučeníkovi ma veľmi zaujal svojou krásou. Mohutnosť a majestátnosť sa snúbila s jednoduchosťou a svetlosťou. Krásu zväčšoval aj ružový odtieň použitého pieskovca. V špeciálnej kaplnke sú uchovávané vzácne relikvie, medzi nimi kus z odevu sv. Edity Steinovej a časť zo svadobných šiat sv. Alžbety.
Hlavná loď Speyerského dómu
Hlavná loď a svätyňa Dómu v Speyeri
Svätyňa Katedrály v Speyeri
V nemeckej politike nedošlo k zmene politiky ani po nástupe nového kráľa (1099) a neskôr cisára Henricha V. (1111-1125), ktorý pokračoval v štýle vlády svojho otca. Po roku 1100 boli po celom Nemecku zakladané nové mestá, hrady, biskupské paláce a kláštory. V tej istej dobe začal proces východnej kolonizácie - rozširovania nemeckej kultúry: zakladanie miest a dedín na slovanských územiach východne od Labe: Čechy, Morava, Sliezsko, Pomoransko, Prusko, Poľsko a neskôr i Uhorsko.
Cisár Henricha V. sa snažil vyriešiť spor s pápežom o kompetencie pri voľbe biskupov. Nasledovali roky dohadovania a násilia. Keď na miesto pápeža nastúpil Kalixt II. (1119), podarilo sa mu prijatý tzv. Wormský konkordát (1122), ktorý urovnal existujúce spory. Cisár sa zriekol investitúry a súhlasil s cirkevnou voľbou biskupov a opátov, pápež súhlasil s cisárovou prítomnosťou pri voľbách a právom cisára voľbu potvrdzovať. Došlo aspoň teoreticky k oddeleniu cirkevnej a svetskej moci a cisár naďalej dosadzoval kňaza len do jeho svetského úradu. Táto odluka bola obojstranne výhodným kompromisom, ktorý umožnil ukončiť spory. Ako sa dozviete v pokračovaní, spory medzi pápežmi a cisármi pokračovali.
Východný chór Katedrály v Mainzi (Mohúči) postavený v rokoch 1100-1130
Románska kaplnka pri Dóme v Mainzi (1137)
Na záver ponúkam príbeh zo života sv. cisára Henricha II. Jedného dňa navštívil kláštor Saint-Vanne v Lotrinsku. Keď vstupoval, vyhlásil, že sa rozhodol zanechať všetko, a prosil mníchov, aby ho prijali medzi seba. Richard, opát kláštora, sa ho opýtal: „Chcete byť teda podľa Kristovho príkladu poslušným až do smrti?“ „Áno,“ odpovedal Henrich, „z celého srdca chcem!“ Opát vtedy zvýšeným hlasom povedal: „A ja vás od tejto chvíle prijímam medzi svojich rehoľníkov pre blaho vašej duše.“ Cisár povedal: „Prisahám, že vás budem presne počúvať vo všetkom, čo mi rozkážete.“ „Chcem teda,“ povedal Richard, „a rozkazujem vám, aby ste znovu prevzali cisársku vládu, zverenú vám Božou Prozreteľnosťou.“ Cisára to zaskočilo, no poslúchol a pokračoval v správe krajiny a v čnostnom živote.
Výber zdrojov:
Aachener Dom https://de.wikipedia.org/wiki/Aachener_Dom
Aachener Heiligtumsfahrt, 2025 https://de.wikipedia.org/wiki/Aachener_Heiligtumsfahrt
Religion in Germany, Religionen in Deutschland, en.wikipedia.org de.wikipedia.org
Hesemann M. 2023: Auf Tuchfühlung mit Jesus und Maria 15. Juni 2023 in Spirituelles, 2 Lesermeinungen Druckansicht | Artikel versenden | Tippfehler melden. https://www.kath.net/news/81826
