SVÄTÝ ROMÁNSKY KOLÍN

Kolín nad Rýnom je jednou z najdôležitejších turistických destinácií v Európe, predovšetkým kvôli nádhernej Kolínskej katedrále. Mesto však má viacero rímskych pamiatok a dvanásť veľkých románskych kostolov, ako jediné mesto na svete. Okrem obdivuhodnej architektúry sa v kostoloch nachádzajú vzácne kresťanské relikvie, napr. sv. Alberta Veľkého, či sv. Uršule.

Kolín nad Rýnom som odporučil ako významnú lokalitu púte nášho spoločenstva práve pre dvojvežový Kolínsky dóm. Pri pohľade z vyhliadky na veži dómu sa ukazuje krásny pohľad na Kolín. Zaujali ma klenoty architektúry, ktoré miestami vystupovali v zástavbe centra mesta. Každý z nich bol iný. Unikátnych je 12 románskych kostolov, niektoré z nich s takmer dvojtisícročnou históriou.

Pohľad na Kolín z Kolínskeho dómu

Staroveký Kolín bol pôvodne rímskou obcou pre príslušníkov germánskeho kmeňa Ubiov. Manželka cisára Claudia s menom Agrippina, ktorá sa narodila na Rýne, v roku 50 povýšila obec na mesto Colonia Claudia Ara Agrippinensium. Usadili sa tu rímski veteráni. Germáni a Rimania sa spolu voľne miešali a Germáni postupne prijali rímske zvyky. V rímskych časoch bolo spomínané mesto sídlom provincie Germania Inferior. Z názvu Colonia vznikol dnešný názov mesta Kolín.

Rímska brána

Románsky Veľký kostol sv. Martina je jednou z dominánt Kolína pre svoju mohutnú vežu. Kostol bol postavený okolo roku 1150 na základoch ranostredovekého predchádzajúceho kostola, rímskeho skladu a predtým športoviska a bazénu. Bol dokončený v niekoľkých stavebných fázach až v 13. storočí, kedy získal mnoho gotických prvkov. Veža je tak dominantná, že môžeme takmer prehliadnuť zvyšok kostola, ktorý je skrytý za okolité domy.

Po zničení židovského chrámu v Jeruzaleme a následnom rozptýlení Židov bola aj v rímskom Kolíne zdokumentovaná existencia tejto komunity. Kresťanstvo prišlo do Kolína nad Rýnom už v ranom období s rímskymi vojakmi a obchodníkmi. Podľa Ireneja z Lyonu bolo mesto biskupským sídlom už v 2. storočí. Počas prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom asi v roku 304 boli v Kolíne sťatí sv. Gereon a iní vojaci z tébskej légie. Boli popravení, pretože odmietli prinášať obete rímskym bohom. V 4. storočí postavili kostol zasvätený sv. Gereonovi, ktorý je tretí najstarší v Nemecku po kostoloch v Trevíri. Gereon je tiež starší ako niektoré prominentné kostoly, ktoré obdivujeme, ako napríklad Hagia Sofia v Konštantínopole (537), San Vitale v Ravenne (537) alebo katedrála v Aachene (795).

Dnešný Kostol sv. Gereona je možno najneobvyklejší z kolínskych románskych kostolov. Dominuje mu veľká, desaťuholníková vežovitá štruktúra s pôsobivým priestorovým dojmom. Desaťuholník v sebe integroval oválnu budovu kostola zo 4. storočia.

Asi koncom 4. storočia bola v meste podľa jednej verzie legendy umučená Hunmi sv. Uršuľa so svojimi 11 družkami, ktoré sa vracali z púte v Ríme do vlasti v Británii. V uvádzanom roku však Huni neboli pri Rýne ale niekde na Balkáne. Pravdepodobnejšie datovanie udalosti je stred 5. storočia. Napriek protirečivým verziám legiend o sv. Uršule, úcta k nej bola počas stáročí živá nielen v Kolíne. V mučeníckom príbehu o nej je určite pravdivé jadro.

Pôvodne románsky Kostol sv. Uršule – patrónky Kolína, ktorá sa nachádza v jeho erbe. Kostol mal zložitú históriu s mnohými etapami už od 4. storočia. Podstatné časti vznikli v 12. a 13. storočí. Nachádzajú sa v ňom nahromadené kosti z rímskeho pohrebiska.

V ranom stredoveku bol Kolín nad Rýnom významným mestom. V čase úpadku Rímskej ríše ho okolo roku 455 dobyli Frankovia. Až do začiatku 6. storočia bol Kolín hlavným mestom nezávislej franskej podríše, potom sa stal súčasťou ríše Chlodovika I. a zachoval si silnú autonómiu. Dlho žilo v meste románske obyvateľstvo po boku franských dobyvateľov. V priebehu 6. až 8. storočia sa tieto dve skupiny obyvateľstva úplne premiešali aj jazykovo. Frankovia rýchlo prijali kultúrne výdobytky rímskeho mestského obyvateľstva. Kostol sv. Gereona bol najdôležitejším kráľovským kostolom východnej časti Franskej ríše. V 9. storočí Kolín spustošili a drancovali Vikingovia na lodiach. Bolo nutné opraviť rímske opevnenie. Vo vrcholnom stredoveku sa Kolín nad Rýnom s približne 40 tisícmi obyvateľmi stal najväčším mestom v nemecky hovoriacom svete, takže jeho mestské opevnenia museli byť niekoľkokrát rozširované. Od roku 1180 do roku 1250 boli postavené vtedy najdlhšie mestské hradby 7,5 km s dvanástimi bránovými hradmi a 52 obrannými vežami v polkruhovej hradbe – mali ľuďom pripomínať nebeský Jeruzalem.

V karolínskom období (od 799) sa stal kolínsky arcibiskup jednou z najdôležitejších osôb v ríši. V roku 804 sa prvýkrát spomína názov „Svätý Kolín nad Rýnom“. Kolínski arcibiskupi mali veľké právomoci pri riadení mesta. Pod ich vedením dosiahol Kolín nad Rýnom nesporné postavenie duchovného a pútnického centra. V 12. storočí boli uskutočnené vykopávky pri Kostole sv. Uršule, kde sa našlo množstvo kostí, o ktorých sa myslelo, že sú to mučeníci včítane sv. Uršule. Prenesenie pozostatkov Troch mudrcov z Milána do Kolína nad Rýnom v roku 1164 urobilo z mesta dôležitý cieľ pútnikov a pomohlo rozvíjať príbeh o svätom meste, ktorý formoval povesť Kolína až do raného novoveku. Od 12. storočia mal Kolín nad Rýnom spolu s Jeruzalemom, Konštantínopolom a Rímom v názve mesta označenie „Svätý Kolín nad Rýnom z Božej milosti, verná dcéra rímskej cirkvi“ alebo ho volali „nemecký Rím“. Žiadne mesto severne od Álp nebolo také bohaté na veľké kostoly, svätyne, relikvie a náboženské komunity. Vo „veľkom storočí kolínskej cirkevnej architektúry“ (1150 – 1250) boli postavené románske kostoly, ktoré dodnes historicky podčiarkujú panorámu mesta.

Pôvodne románsky Kostol sv. Ondreja (St. Andreas) je zatienený slávou Kolínskeho dómu. Kostol bol pôvodne z 10. storočia. V 12. storočí bol kostol prestavaný v románskom štýle a pravdepodobne bol dokončený po veľkom požiari Kolína nad Rýnom v roku 1220.

Dvojfarebné románske stĺpy Kostola sv. Ondreja

Kostol sv. Ondreja ukrýva ostatky dominikána sv. Alberta Veľkého, významného filozofa a prírodovedca, učiteľa sv. Tomáša Akvinského.

V kostole sv. Ondreja sa nachádzajú ostatky, ktoré objavila vo Svätej zemi Svätá Helena v 3. storočí. Priviezli ich v roku 1164 spolu s relikviami Troch mudrcov. Ide o relikvie Siedmich bratov Makabejských a ich matky, čo sú starozákonní židovskí mučeníci, ktorých svedectvo je podrobne opísané v 2. knihe Makabejských.

Ako kniežatá Nemeckej ríše sa arcibiskupi veľmi často zapájali do sporov medzi pápežmi a cisármi, často na škodu svojej cirkvi, pretože často stáli v opozícii voči pápežovi. Z kolínskych biskupov a arcibiskupov bolo však viacero povýšených na oltár ako sv. Severinus (347 – 400); sv. Cunibert (623 – 663?), radca franských kráľov; sv. Heribert (999 – 1021) bol veľmi aktívny v podpore blaha svojej diecézy; sv. Anno II. (1056-1075), ktorý veľa urobil pre autoritu a česť kolínskej stolice, zároveň bol prvým arcibiskup sa dostal do otvoreného konfliktu s mestom, ktoré teraz rýchlo rástlo čo do počtu a bohatstva. Jedným z najenergickejších arcibiskupov v nasledujúcich rokoch bol sv. Engelbert (1216-1221). Podporoval morálny a náboženský život prostredníctvom niekoľkých synod. Preukázal veľkú priazeň novým rádom františkánov a dominikánov. Obnovil tiež poriadok v rámci svojho sídla a úspešne sa postavil proti pokračujúcemu úsiliu o nezávislosť od cirkvi.

Románsky bazilika sv. apoštolov z 1. polovice 13. storočia.

Kolín zažíval ako obchodné mesto neustály vzostup. V priebehu 12. a 13. storočia dosiahol Kolín nad Rýnom veľkú prosperitu. Jej základom bola obchodná činnosť mesta, ktorá ho spájala nielen so severnou Európou, ale aj s Uhorskom, Benátkami a Janovom. Kolínski kupci ovládali obchod s tovarom pozdĺž Rýna zo severného Talianska do Anglicka. Prekvitali aj miestne remeslá. Vzdelanie sa horlivo pestovalo v katedrálnej škole, v kolegiálnych kapitulách a v kláštoroch; Vyučovali tu slávni filozofi, medzi nimi bl. Ján Duns Scotus (Škótsky) a sv. Albert Veľký. V rokoch 1245 až 1248 Tomáš Akvinský študoval na Parížskej univerzite u Alberta Veľkého, ktorého potom nasledoval do Kolína nad Rýnom. V rokoch 1248 až 1252 bol tam Albertovým žiakom a asistentom. Vďaka početným kostolom a občianskym budovám prekvitalo aj umenie.

Kvôli prosperite mesta bolo rozhodnuté postaviť nebývalo veľký a pôsobivý kostol, ktorý by poskytol vhodné prostredie pre relikvie – najmä pre Troch mudrcov. Základný kameň kolínskej katedrály bol položený v roku 1248. O tom to unikátnom chráme sa chystám napísať jeden z nasledujúcich blogov.

Ostatky bl. Duns Scotusa (1265-1308) v Minoritskom kostole v Kolíne. V tom istom kostole je pochovaný i bl. Adolf Kolping (1813-1865), veľký sociálny reformátor Nemecka.

Pane Ježišu Kriste,

ktorý hľadáš tých, čo zablúdili,

a prijímaš ich, keď sa vracajú,

daj mi priblížiť sa k Tebe skrze časté počúvanie Tvojho Slova,

aby som nehrešil proti svojmu blížnemu slepotou ľudského úsudku,

prísnosťou falošnej spravodlivosti,

porovnávaním sa s jeho nižším postavením,

prílišnou dôverou v moje zásluhy

alebo neznalosťou Božieho súdu.

Veď ma, aby som usilovne skúmal každý kút svojho svedomia,

aby telo neovládlo ducha.

Sv. Albert Veľký (1200-1280)