« Back

ZÁCLONA

ZÁCLONA

Maša Haľamová a jej krehká lyrika o nás a záclonách

Večer hľadí Boh do našej izby zlatými očami.

Vystlali sme mu izbicu celú srdcami.

 

Aby si oči nepourážal o tvrdé veci dňa,

cez oblok závoj prevesíme ľahunký ako hmla.

 

Triesočky v krbe trasľavým svetlom posvietia,

keď oči Božie od nás hviezdami poletia.