....(pokračovanie prvej časti)
Možno, že je to jeden z dôvodov prečo je evanjelizácia stále sprevádzaná takou nízkou efektivitou.
Pri raste každého spoločenstva existuje zákon pokrievky a ten v praxi spôsobuje to že, jednoduchý ľudia aj v najväčšej snahe (podla zákonu) nemôžu získať väčších ľudí akými sú oni sami.
Myslím, že je to jeden z dôvodov prečo je evanjelizácia stále sprevádzaná takou nízkou efektivitou. Pri raste každého spoločenstva existuje zákon pokrievky a ten v praxi spôsobuje to že, jednoduchý ľudia aj v najväčšej snahe (podla zákonu) nemôžu získať väčších ľudí akými sú oni sami.
A tu je ten problém. Celý systém upadol do akéhosi zacyklenia. Ak cirkev získala jednoduchších ludí a tí sa daľej snažia osloviť nových ľudí. Podarí sa im presvedčiť najviac opäť iba jednoduchých a tí zas jednoduchších a tak to ide dokola. Generácia za generáciou, ich zaužívaný spôsob jednoduchosti odchádza opačným smerom od evolúcie od prirodzeného rozumového vývoja súčasného človeka. Postupne sa orezáva počet ľudí v cirkvi a jej pôsobisko sa posúva na okraj spoločnosti. Tak je tomu aj dnes. Nechcem nikoho urážať, no mám pocit, že celá subkultúra kresťanských spoločenstiev jeuž touto jednoduchosťou poznačená. Istý podvedomý primitivizmus s gýčovím vkusom od hudby cez umenie kultúru a mnoho iných. Taká tá zaostalosť v lifestylových veciach. Jednoduchosť môžeme vidieť aj v spôsobe zábavy, v hrách, v prejavoch radosti, v slengu a pod. Neviem to dobre opísať, ale ak ste nevyrastali medzi kresťanmi a do podobného spoločenstva ste niekedy prvý krát vkročili určite ste to cítili. (prosím nech sa týmto nikto neurazí) Nechcem nikoho kritizovať. Osobe mám veľmi rád všetky spolká kam som chodil, májú niečo čo inde nenájdete a teraz fungujú už mnohé nové súčastné ktoré neberú tak prísne vetu “nepripodobňujte sa tomuto svetu.“ Snažím sa poukázať na túto stranku ich kultúry, aby sme ju vedeli lepšie identifikovať medzi muškami v systéme. Celý tento duch jednoduchosti sa samozrejme prenáša aj do všetkých služieb kt. spoločenstvo robí čiže aj do spôsobu evanjelizácie, ktorý už z vysvetlených dôvodov nie je príliš dostatočný na to, aby dokázal získať záujem súčasného, racionálne zmýšľajúceho človeka.
Ak žijeme dlho spolku a s ním sa aj púšťame do nejakého projektu, je to niečo „naše“ v projekte cítiť. Hlavne pre človeka z vonku – on cíti že to nie je celkom ono! To znamená, že sme v našom vysielaní informácie presne netrafili jeho frekvenciu. Informácia sama o sebe je pre neho prínosná možno aj zaujmavá ale na to aby ju mohol prijať aby sa po ceste nestratila jej hodnota a nestala sa len „blábolom“ v jeho ušiach musíme dokázať trafiť tú jeho správnu vlnovú dĺžku. Väčšina projektov aj z minulosti a súčasnosti sa stále netriafa.
Často krát (celkom viditeľne) sa evanjelizácia odohráva práve na takej frekvencií na akej fičí konkrétne spolko, alebo ich vzor (väčšie staršie spolko) alebo je to nejaká priemerná hodnota frekvencií okolitých spoločenstiev a ich projektov...no vždy sú to spôsoby ktoré vychádzajú iba z ich nátury (aj ked sa tvaria hocijako loajalne, moderne) obyčajný ľudia to vycítia, že tá akcia na ktorú prišli..to nie je celkom ono ..
Takto si vedome, či nevedome kladú pod nohy sami svoje hranice
