Blogs

« Back

Haloween?

Haloween?

Maškarády, kostýmy, nápaditosť, rozmanitosť, opakovanie po iných; Vystrájanie, šarapatenie, ľakanie iných, zviditeľňovanie niečoho (nie seba) Tekvice, vyrezané motívy, svetielka, sviečky; Nové (relatívne), iné, móda;

Čím je Haloween skutočne pre Slováčiska?

 

Najskôr - trúfam si povedať - módou a akousi "žiadostivosťou" po niečom inom, novom. Tradície odhadzujeme, natĺkli nám do hlavy, že sú nanič, smiešne, že sa také už "nenosí", Prázdno nemôže zostať. V psychológii ľudského mozgu veci fungujú tak, že ak niečo vyhodíš, nezostane tam prázdno - buď si tam niečo LEPŠIE - vložím sám (vedome, lebo tak chcem), alebo "sa mi vloží" NIEČO, aj bez môjho vedomia (tzv. nalepenie sa idolov od iných) alebo vedome, kedy sám vkladám náhradu (viac alebo menej "dobrú" - múdrosť...zrelosť, vkus..., móda?). Nové vlastne novým nie je. Všetko už bolo. Kniha Kazateľ o tom mnoho hovorí:

Čo bolo, je to, čo zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nové pod slnkom. Kazateľ 1,9;

Ak je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri, toto je niečo nové!", už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami. Kaz 1,10;

 

Haloween už bol dávno. Len sme ho u nás neslávili. Vieme to z histórie. Dnešná "forma" je odpozeraným čímsi z filmov a plagátov, zmodernizovaným zvykom z dávnej minulosti, kedy ľudia ešte neboli kultúrne a spirituálne vyvinutí. Verili v povery a čary, strigy, slávili sviatky prírody, pálili murenu a podobné. Mnohé z nich sa odkryli neskôr ako povery a pohanské zvyky, a jeden za druhým sa vytratili.

Dnes by sme mali byť kultúrne aj duchovne značne vyspelí. No nie sme. Ak majú ľudia potrebu chytať sa takých zvykov, idolov, ktoré nie sú ani pekné a ani nové, je to vlastne vizitkou ich vyspelosti.

Vystrájanie v posledný októbrový deň, na haloween, sa stalo príťažlivým hlavne pre mladých, a deti (čo na to ich rodičia, nevieme), je to známkou toho, že ich z bohatej kultúry a pekných tradícií nič neoslovilo. Škoda. Nenesú však vinu úplne sami. Je tu vzor dospelých, škola, spoločnosť , kultúra, médiá, reklamy a obchody. V každom obchode je plno vecí, na haloween, v telke bežia haloween filmy, dokonca sú už aj aj potraviny a rôzne hračky... Hlúpe, zbytočné a ešte aj drahé...

Čo sme robili my? 

Koniec októbra, či skôr septembra až októbra sa slávi poďakovania za tohoročnú úrodu a dary zeme,ktoré nám Boh požehnal. Robia sa vence a aranžujú sa koše s potravinami, ktoré sa ozdobia a berú na omšu, kde ich e po sv. omši posvätia na znak vďačnosti ľudí Bohu za to, že sa po celý rok o nás stará...

Potom sa piekli koláčiky, varili sme čaj, lebo bolo vonku nepríjemne sychravo a doma sme robili niečo pekné na hroby. Z čečiny, šišiek, a deti sa učili od nás. Keďže má nejedna rodina už zopár hrobov, bolo dosť chystania sa pekných venčekov a kytíc. pri tom sme spomínali na tých, ktorých sme to o pár dní išli položiť na hrob. Drahé spomienky, spoločenstvo s tými, čo nás už predišli do večnosti. A išlo sa na sv. omšu. Potom sme sa stretli s inými rodinami. Tak to bolo u nás. Mne sa to nezdalo "nemoderné" ani otrepané. Mojim bratom už áno...A tieto zvyky sa  postupne stali "nemodernými", zbytočnými, či otrepanými, ako to zhodnotili mladí. Prišli na to vlastnou hlavou? Zo školy? Neviem. Neviem, že im to stálo za to, zrušiť tie pekné tradície a spomienku na drahé osoby a na svätých.

Dnes je posledný októbrový deň. Dnes neporiešime nič.  Aj dnes večer prídu deti (s rodičmi) a mladí, ako už po pár rokov.

Áno, kúpili sme zopár sladkostí pre tieto "nezrelé" deti. Keď vám aspoň 30 ráz zazvonia pod oknami, nezbavíte sa ich bez "sladké" alebo kyselé, či skôr "trpké"-ho. Ak nechcete, aby vám na dom nahádzali špinu alebo vajíčka, alebo niečo iné, "kreatívne" povymýšľané, ak nedáte sladké, preto im dáme cukríky... Veď chúďatá nepoznajú iné, ako hlúposti, strašenie,  heloween... mnohé ani nevedia, čo to robia. Iné vedia. No nemajú iné, čo by slávili. Potrebujú masky... a chcú cítiť moc nad inými... Raz v roku môžu robiť zle...Možno im to aj rodičia chceli vyhnať z hlavy, ale dieťa dnes presadí hravo svoje. ZATIAĽ. Aj tieto deti raz dozrejú. Ako sme my dozreli. Prídu na mnohé. Ako my.

My im dnes dáme sladké a požehnanie na cestu. Aby ich náš Boh požehnal, že by prišli k múdrosti srdca, ktorú dáva Pán.

Pokojne oslávime náš sviatok všetkých zosnulých a všetkých svätých, a pôjdeme na sv. omšu a na cintorín.

Aby sa niečo zmenilo, musíme začať skôr.

Premýšľať a svedčiť. Nie vysvetľovať pred dverami, 31.10. Nie. To treba robiť ako mnohé iné, oveľa skôr. Treba začať zasa od seba. Moje deti, moja rodina, rodiny spoločenstva a niekedy, možno už o rok, nebude naša dedina sláviť haloween... a o nejaký čas ani viac dedín nie.

Potom, tak, ako to prišlo, aj odíde. Stane sa - vzhľadom k inému, peknému a hodnotnému - neatraktívnym, ako mnohé predtým. Alebo ho vystrieda niečo múdrejšie a aj pekné a dobré. Nech nám to požehná náš Pán.

Preto som sa rozhodol v srdci poznávať múdrosť, a tiež čo je  bláznovstvo a pochabosť. Kaz1, 17;

Maj bázeň pred Bohom, zachovaj jeho prikázania, lebo to je povinnosť každého človeka (v jeho svedomí).

Boh si zavolá pred svoj súd (Boh posudzuje) všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už bolo dobré a či zlé. Kaz12, 13;

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Veru, práve dnes som rozmýšľala, ako to riešiť, keď prídu decká "koledovať". Dať? (a vyjadriť tak akoby súhlas s "obetou nepravým bohom") Alebo nedať? (a očakávať pomstu - pomaľovaný, zašpinený dom a pod)

Ponúka sa odmietnuť tento zvyk a "obety" nedávať - a svoj dom tak predurčiť na nedobrovoľné svedectvo (predpokladám, že sa dá očakávať nejaký "žartík", ktorý je pri tejto príležitosti zrejme "spoločensky prijateľný").
Ešte mi napadá ako možnosť - pripraviť si pre "koledníkov" niečo alternatívne. Nie sladkosti (a už vôbec nie tekvicové, či netopierové) ale niečo, čo by im mohlo byť svedectvom? Možno obrázok, alebo... no, vlastne mi nič moc nenapadá. Tak neviem, či by to bolo schodné riešenie.

My na Slovensku zatiaľ tento problém (pokiaľ viem) nemáme. Riešime "len", či deti obliekať do masiek, či ich pustiť na akcie poriadané v škole alebo obci, či vyrezávať tekvice a pod. Ak by niekto začal vyzváňať (a vydierať) na slovenskej dedine, predpokladám, že by ich susedia hnali... a v meste takisto si do vchodov netrúfnu, ani na ulici som (zatiaľ) nestretla nejaké skupiny vypytujúcich masiek.
Posted on 10/31/12 6:04 PM.
Chvála Bohu! Ja som s tým zažila zvončekový teror, nebolo to hrozné ale mala som veľkú zlosť... iným doslova zničili stenu na dome vajcami a kadečím. Ja som nechcela dávať - ako píšeš - podporovať to, k nám prišla mama s kŕdľom detí... boli dokonca malé drobizgy... no dala som im malé sladkosti a Božie požehnanie. Veď sa ani nepoznáme... bola tma a mne ich len bolo ľúto. A ako som písala, pre nás je to skôr na zamyslenie, ako a čo s tým. Páčili sa mi tie príklady so svätými, a iné, čo si dala na tvoju stránku. Myslím, že sa každý prikloní k svojmu spoločenstvu a tým aj k tomu peknému a dobrému a tí, čo chcú haloween, pôjdu za tým. Na internete som našla vyrezané tekvice s motívmi sv. Michala a iné:0) aj to ma motivovalo.
Posted on 10/31/12 11:23 PM in reply to Eva Baranovičová.
Ďakujem za blog,veľmi výstižný.
Posted on 11/1/12 12:34 AM.