Anna Katarína Emerichová je známa víziami zo života Ježiša a Panny Márie. Knihu inšpirovanú jej videniami využil Mel Gibsona pri filme Umučenie Krista. Nemecká rehoľníčka a stigmatizovaná mystička prežila veľkú časť života na lôžku, ale dokázala obetovať svoje veľké utrpenia za cirkev. Jej materiálna chudoba, drobná postava kontrastuje s bohatým vnútorným životom. Bolo to v čase krízy, v čase šírenia ateizmu, sekularizácie a ovládania Cirkvi diktátorom Napoleonom.

Pred vyše 30 rokmi, keď som sa obrátil ku Kristovi som čítal knihu vízií Anny Kataríny Emmerichovej. Mám na ňu dobré spomienky, pomohla mi vo viere. Keď som plánoval púť do Nemecka, zaradil som tam aj mestečko Dülmen, kde je mystička pochovaná. Nachádza sa ďaleko od Slovenska v severozápadnej časti krajiny.

Anna Katharina Emmerick (1774-1824), známejšia v podobe Emmerich, sa narodila v chudobnej roľníckej rodine pri Coesfelde vo Vestfálsku v Nemecku. Pochádzala z veľkého židovského rodu Gomperz-Emmerich, ktorý bol jedným z najstarších a najvýznamnejších židovských rodín, ktorej história siaha až do 16. storočia v oblasti Dolného Porýnia. Jej predkovia konvertovali z judaizmu na katolicizmus a stali sa chudobnými. Anna Katarína bola piatou z 9 detí. Otec drobný roľník pracoval pre iných farmárov za dennú mzdu. Anna Katarína ako dieťa bola vychovávané veľmi prísne a napriek svojej drobnej postave bola zaradené do práce, musela pomáhať otcovi na poli. Otec s dieťaťom často viedol náboženské rozhovory počas práce, najmä keď zazrel kostol alebo keď v Coesfelde zvonili zvony na omšu. Potom si zložil klobúk a podľa svojich možností sledoval omšu počas práce. Často upriamoval pozornosť dieťaťa na Najsvätejšiu sviatosť vo svätostánku v kostole, ktorú – ako povedal – bolo možné uctievať aj z poľa. Matka bola tiež zbožná; naučila svoje dieťa základy katechizmu. Napriek odovzdaniu hlbokej viery, boli k nej rodičia tvrdí. Sama Anna Katarína povedala, že ju rodičia často karhali, ale nikdy ju nechválili ako jej súrodencov, preto sa považovala za najhoršie dieťa na svete. Toto drsné zaobchádzanie a zanedbávanie prispelo u nej k vypestovaniu pokory.

Extatická panna Anna Katarína Emmerichová – obraz od Gabriela von Max (1885)

Anna Katarína mala blízky vzťah k cirkvi a dobrú znalosť Biblie. Už ako päťročné dieťa mala vízie, keď bola bdelá v každú dennú hodinu a pri každej činnosti, bez toho, aby ju pri práci rušili. Pred jej očami sa každý rok odohrávali biblické historické udalosti spomenuté v Apoštolskom vyznaní viery: stvorenie sveta, anjelov a ľudí, pád človeka a tak ďalej. Ukázali sa jej všetky sväté miesta v Palestíne, dejiny mesta Jeruzalem a Chrámu od jeho založenia až po súčasnosť, takže dieťa poznalo Svätú zem lepšie ako svoju vlastnú vlasť. Každý advent sprevádzala Máriu a Jozefa na ich ceste z Nazareta do Betlehema. Ale nielenže všetko videla, aj to prežívala, akoby bola skutočnou súčasníčkou. Dieťa vysvetlilo, že to, čo videla, sa jej javilo s jasnosťou, ako nebeská pravda, zatiaľ čo pozemský život sa jej zdal ako zmätený sen. Anna Katarína si myslela, že aj iní ľudia vidia pred sebou takéto obrazy. Čoskoro si však uvedomila, že to tak nie je, keď zažívala výsmech ľudí. Postupom času sa stala veľmi uzavretou a tichou. 

Niekoľkokrát do týždňa chodila na sväté prijímanie a pobožnosti a aj vtedy spomínala vízie a zjavenia. Ústredným prvkom jej zbožnosti bola úcta ku Coesfeldskému krížu a Coesfeldskej krížovej ceste, ktorá sa nachádzala v kostole sv. Lamberta v Coesfelde.

Školu navštevovala iba štyri mesiace, lebo bolo nutné pracovať pre rodinu. Vo veku 13 rokov pracovala ako slúžka. Potom sa vyučila za krajčírku a od roku 1794 pracovala ako potulná krajčírka v oblasti okolo Coesfeldu. Keď sa naskytla výhodná príležitosť na sobáš, zhrozeným rodičom prezradila, že má v úmysle vstúpiť do kláštora. Aj keď to po určitej dobe rodičia neochotne prijali, nechceli ju prijať do žiadneho kláštora, lebo ako chudobná nemala dostatočné veno. Až v roku 1802 sa jej naskytla príležitosť vstúpiť do kláštora Agnetenberg v Dülmene aj so svojou priateľkou. Anna Katarína zložila o rok slávnostné sľuby augustiniánskej kanoničky. V kláštore žila príkladným životom modlitby a práce, ale často ochorela a trpela veľkými bolesťami. Počas pobytu v kláštore zažila tiež vylúčenie a odmietnutie zo strany svojich spolusestier, ktoré sa urážali pre jej horlivosť v zbožnosti.

Kláštor augustiniánok v Dülmene. Dnes už neexistuje, na jeho mieste je parkovisko.

V roku 1806 rozdrobené Nemecko začal ovládať cisár Napoleon a začal šíriť ideály Francúzskej revolúcie, ktoré teoreticky boli veľmi pekné, ale v praxi znamenali  potláčanie slobody a rovnosti. Napoleon v rámci sekularizácie odobral budovy a majetok cirkvi a dal ich k dispozícii miestnym vládcom. Vyvlastnením cirkevného majetku stratila najmä katolícka cirkev veľkú časť svojej svetskej moci. Toto obdobie trvalo až do porážky Napoleona v roku 1815. V tomto období v roku 1811 bol v rámci sekularizácie aj kláštor augustiniánok rozpustený. Anna Katarína bola prijatá ako gazdiná v dome kňaza Lamberta, ktorý utiekol z Francúzska a žil v Dülmene. Čoskoro však ochorela, choroba ju paralyzovala. Nedokázala opustiť dom a bola pripútaná na lôžko. Po dohode s kaplánom Lambertom požiadala svoju mladšiu sestru Gertrud, aby prevzala vedenie domácnosti v roku 1813.

Na jej tele sa objavili už pred rozpustením kláštora rany Pána Ježiša, čo potvrdil kňaz v roku 1812. Záznamy z rôznych vyšetrení tiež potvrdili existenciu rán. Krvácala z rúk, z chodidiel, z boku a z čela. Na hrudi mala rany v podobe dvoch krížov. Generálnemu vikárovi diecézy Katarína povedala, že stigmy sú jej krížom a že prosila Boha, aby odstránil viditeľné znaky. Bolesti pri ranách mizli iba počas extázy. Silu niesť utrpenie čerpala z Eucharistie. Počas posledných asi 12 rokov svojho života nejedla žiadnu potravu okrem Sviatosti oltárnej, ani nepila nič okrem vody. Čiže žila výlučne len z Eucharistie.

Jedna zo skulptúr „Fragmenty archy“ od umelkyne Uty Kruger Naumann (2011) pri Kostole Svätého Kríža, ktoré sú venované Anne Kataríne. V biblickom príbehu archa symbolizuje ochranu, bezpečie, prijatie a nosenie. Ostnatý drôt a obväzy na ruke znázorňujú stigmy.

Počas 10 rokov, kedy bola pripútaná na lôžko až do svojej smrti v roku 1824, veľmi trpela. Napriek tomu sa aj v tomto stave utrpenia snažila pomáhať iným ľuďom v núdzi, najmä krajčírskymi prácami, čo bola jej profesia. Počas tohto obdobia ju navštevovali ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev, chudobní aj bohatí, jednoduchí aj vzdelaní, vrátane mnohých chorých a tých, ktorí hľadali radu. Medzi nimi boli známe osobnosti. Mala dar čítať v srdciach ľudí. Jej príklad v znášaní utrpenia otvoril srdcia k láskyplnému a úplnému odovzdaniu sa Ježišovi Kristovi. „Kristovými ranami sme uzdravení“ (porov. 1 Pt 2,24).

Posledný dom, v ktorom žila Anna Katarína pripútaná na lôžko.

Skromné zariadenie izby Kataríny bolo prenesená do Kostola Svätého Kríža.

Pán Ježiš povedal Anne Kataríne, že jej dar videnia minulého, prítomného a budúceho v mystickej vízii je väčší ako u kohokoľvek iného v histórii. Každý piatok znovu prežívala Kristovo umučenie. Zlému duchu bolo dovolené ju trápiť. Počas detstva a dospievania sa Annine vízie týkali najmä Starého zákona, napr. rozprávania o stvorení. Od roku 1819 sa spočiatku zameriavali na životy svätých a neskôr čoraz viac na život a umučenie Krista. Okrem toho sa jej vízie týkali rôznych biblických epizód a náboženských tém, ako sú sviatosti, očistec, stav a budúcnosť Cirkvi, najmä Cirkvi v Nemecku, a koniec sveta. Obsahovali prvky poučovania aj napomínania vrátane kritiky pokryteckých alebo stereotypných náboženských praktík jej doby. Anna Katarína videla, v realite, v obrazovom detaile skutočnosti katolíckej viery, také skutočnosti, ktoré väčšina z nás jednoducho musí prijať len na základe viery. Základné pravdy katechizmu - anjelov, démonov, očistec, skutočnú Prítomnosť Krista v Eucharistii, milosť sviatostí - všetky tieto pravdy pre ňu boli tak skutočné ako hmotný svet.

Anna Katarína mala aj iné dary. Rozpoznávala blízkosť a prítomnosť Najsvätejšej sviatosti. Služobníčka Božia tiež okamžite cítila kňazovo požehnanie, aj keď jej bolo dané z diaľky, či už bola bdelá alebo v extatickom stave. Vždy, keď bola pokropená svätenou vodou, urobila znamenie kríža. Pokropenie nesvätenou vodou jej bolo ľahostajné. Vedela rozoznať, ktoré predmety sú posvätené a ktoré nie, napr. kríž alebo obrázky svätých. Pravosť relikvií svätých tiež vedela posúdiť. Povedala: „Videla som, ako tieto opovrhované poklady (sväté relikvie) stále prinášajú spásu na miesta, kde ležia, a odvracajú účinky Satana. Videla som miesta, ktoré boli vďaka tomu ušetrené veľkej biedy.“ Anna Katarína považovala zvuk posvätených zvonov za odlišný od akéhokoľvek iného zvuku, nech bol akokoľvek melodický. Hovorila: „Som si istá, že posvätené zvony odháňajú Satana.“ Božia služobnica bola naplnená odporom a hrôzou vždy, keď sa k nej priblížilo niečo zaťažené vinou a kliatbami.

Farský kostol v Dülmene, ktorý určite navštevovala Anna Katarína.

Aká bola reakcia verejnosti na Annu Katharinu Emmerichovú? Zložitá. Medzi rokmi 1813 a 1820 vyvolal fenomén stigiem a vízií veľký rozruch v nemeckých novinách. Proti nábožensky orientovanému obyvateľstvu sa postavili súčasníci ovplyvnení osvietenstvom a racionalizmom, ktorí ju podozrievali z podvodu.

V roku 1813 nariadil generálny vikár Münsterskej diecézy komplexné pozorovanie, výsluchy svedkov a súhrnnú správu o týchto javoch. Vyšetrovacia komisia, v ktorej bolo niekoľko duchovných a traja lekári, dospela k záveru, že rany nemohli byť „žiadnym spôsobom umelo vyvolané, nieto ešte umelo udržiavané“. Hoci vikár osobne predpokladal prirodzenú príčinu, nevidel žiadne dôkazy o podvode, pretože pacientka zo svojej choroby nemala ani priamy, ani nepriamy zisk. Po uverejnení týchto a ďalších vyhlásení v lekárskom časopise bol vikár ostro kritizovaný.

Prudké kontroverzie v tlači viedli pruské ministerstvo v roku 1817 k tomu, aby požiadalo vládu v Münsteri o vyšetrenie, či choroba Anny Kataríny nepodporuje „zhubné povery“ alebo „hlúpu vieru v zázraky“. Nakoniec ju 22 dní v roku 1819 vyšetrovala štátna komisia v dome dvorného radcu, kam ju previezli napriek tomu, že bola pripútaná na lôžko a pod prísnou strážou. Niekedy bolestivé vyšetrenia a výsluchy však nedokázali žiadny podvod. Vyšetrovacia komisia na čele s okresným správcom pozostávala z 5 lekárov. Podľa správcu dospeli k záveru, že stigmy mníšky boli spôsobené mechanicky – pod vplyvom nenávidenej francúzskej okupácie – a preto nemali nadprirodzený pôvod. Počas vyšetrovania však nedošlo k žiadnemu krvácaniu. Rehoľníčke bolo počas vyšetrovania povedané, že ak bude nasledujúci piatok krvácať, mnoho ľudí sa vráti do katolíckej cirkvi. Odpovedala: „Ak táto zmena myslenia a postoja nie je založená na ničom inom ako na mojej krvi, potom je takýto katolicizmus bezcenný.“ V obhajobe správca neskôr napísal, že bol „subjektívne presvedčený“, že stigmy „by sa mali považovať za umelé a zámerne vytvorené, a preto patria do triedy falošných chorôb“. Lekári a významní svedkovia tej doby, ktorí ženu pozorovali zblízka, sa od povahy a výsledku štátneho vyšetrovania dištancovali. Jeden z lekárov kritizoval predchádzajúce štátne vyšetrovanie ako „úplné trojtýždňové väznenie a verejnú, násilnú inkvizíciu“. To vyvolalo ďalšiu vlnu nevôle a pokračujúce vzájomné obviňovanie.

Annu Katarínu v roku 1818 zo zvedavosti navštívil nemecký spisovateľ a básnik talianskeho pôvodu Clemens Brentano. Táto žena ho však natoľko ohromila, že pri nej zostal šesť rokov až do jej smrti. Brentano zaznamenal Katarínine mystické vízie na približne 16 tisíc stranách. Katarína hovorila vo vestfálskom nárečí nemčiny. On často zapisoval až doma v spisovnej nemčine, čo si pamätal. Po jej smrti (1833) najprv vydal pod pseudonymom Emmerick dielo Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista. Až po jeho smrti vyšla kniha Život Panny Márie (1852).

Portrét Clemensa Brentana od Emilie Linder (1835) z obdobia vydania knihy vízií.

Ani Brentano, ani Emmerichová nikdy neboli v Efeze a mesto v skutočnosti ešte nebolo vykopané, ale vízie obsiahnuté v knihe Život Panny Márie boli v roku 1891 použité pri objavení údajného Domu Panny Márie, v ktorom žila so sv. Jánom Evanjelistom pred jej Nanebovzatím. Dom je doteraz obľúbeným pútnickým miestom v Turecku. Ďalším videním, o ktorom sa hovorí, že sa vzťahuje na skutočný predmet, je videnie Máriinho snubného prsteňa, ktorý bol na základe Emmerichovej opisu stotožnený so Santo Anello, takzvaným Svätým prsteňom, uctievaným v Perugii v Taliansku.

Anna Katarína Emmerichová zomrela v roku 1824 a bola pochovaná na novom cintoríne za bránami mesta Dülmen. Pre chýry o tom, že ju niekto tajne vykopal, bol jej hrob otvorený. Telo našli neporušené. Prvý proces blahorečenia Anny Kataríny iniciovali v roku 1892. Bol ukončený v roku 1928 po tom, čo sa ukázalo, že záznamy a knihy Clemensa Brentana nie sú historicky spoľahlivé.

Vedľa cintorína, kde bola pochovaná Anna Katarína bol postavený Kostol Svätého Kríža v rokoch 1936 až 1938 ako druhý katolícky farský kostol v meste napriek veľkému odporu a bol vysvätený vtedajším biskupom ako posledná nová cirkevná budova v Nemecku pred 2. svetovou vojnou. Mal slúžiť aj ako pohrebný a pútnický kostol pre Annu Katarínu. Kostol bol čiastočne zničený bombardovaním v roku 1945. Budova bola zrekonštruovaná do roku 1953. Kostol niekoľkokrát renovovali a prepracovali, najneskôr v roku 2005.

Kostol Svätého Kríža spredu pripomína jednoduchý románsky chrám.

Kostol Svätého Kríža s vežou.

Kostol smerom ku rozetovému oknu s priemerom 9 m.

Kostol pôsobí monumentálnym dojmom.

Kostol má zaujímavé hry svetla a tieňa.

V roku 1973 sa začal nový proces blahorečenia Anny Kataríny Emmerichovej, a preto boli jej pozostatky v roku 1975 uložené v krypte kostola Svätého Kríža. V roku 2004 ju blahorečil pápež Ján Pavol II. Vo svojej homílii na obradoch vyzdvihol bohatstvo vnútorného života Anny Kataríny, ako aj „jej trpezlivosť pri znášaní fyzickej slabosti“ spolu s jej „silou charakteru“ a „neochvejnosťou vo viere“. „Jej príklad otváral srdcia chudobných aj bohatých, jednoduchých aj kultivovaných ľudí, ktorých učila láskyplnej oddanosti Ježišovi Kristovi“.

Príslušná komisia vyhlásila, že blahorečenie sa týka iba svätosti a cnosti Emmerichovej osoby a nie jej vízií. Peter Gumpel, ktorý sa podieľal na analýze tejto záležitosti vo Vatikáne, povedal pre Catholic News Service: „Keďže nebolo možné rozlíšiť, čo pochádza od sestry Emmerichovej a čo je ozdoba alebo doplnky, nemohli sme tieto spisy brať ako kritérium (pri rozhodovaní o blahorečení). Preto boli jednoducho úplne vyradené z celej práce v tejto záležitosti.

Knihy s víziami Anny Kataríny nie sú prepismi jej diktovaných slov. Clemens Brentano po jej smrti poznámky upravil, doplnil a prepracoval existujúci materiál s možným použitím ďalších zdrojov, ako sú rôzne apokryfné biblické zdroje, mapy a cestovný sprievodcovia. V dobrej viere chcel ako spisovateľ zveličiť alebo prikrášliť niektoré Emmerichovej rozprávania. Ako vyplynulo z predošlého, Vatikán neschvaľuje autentickosť kníh ako vízií Kataríny, lebo ich upravoval Brentano. Napriek tomu píše, že jej slová, ktoré sa z jej skromnej izby v Dülmene prostredníctvom spisov Clemensa Brentana dostali k nespočetným ľuďom v mnohých jazykoch, sú vynikajúcim ohlasovaním evanjelia v službe spáse až dodnes.

Je zaujímavé, že blahorečeniu Anny Kataríny v októbri 2004 predchádzalo uvedenie do kín vo februári toho roku Gibsonho filmu Umučenie Krista, ktorý je založený aj na víziách Emmerichovej, ktoré napísal Brentano.

Hrob blahoslavenej rehoľníčky je uctievaný v spomínanom kostole Svätého Kríža v Dülmene od roku 2005, kedy boli jeho pozostatky premiestnené z krypty kostola. Jej izba bola spolu s domom, v ktorom sa nachádzala, zbúraná. Ale verná rekonštrukcia jej izby, v ktorej bola pripútaná na lôžko, sa nachádza v kostole.

Blahoslavená Anna Katharina Emmerick je pochovaná v časti Kostola Svätého Kríža

Hrob Anny Kataríny s kópiou jej obľúbeného Coesfeldského Ukrižovaného Krista

Výber z vízií Anny Kataríny Emmerichovej

Videla, že každá farnosť, diecéza, každé mesto a krajina má svojho zvláštneho a mocného strážneho anjela.

Videla, ako rôzne odpustky, ktoré získavame, skutočne odpustia určité tresty, ktoré by nás inak čakali v očistci.

Videla, že aby sme získali odpustenie, musíme pristupovať k sviatostiam s ozajstnou ľútosťou a pevným zámerom polepšiť sa - lebo ho nezískame.

Svedčí, že je svätejšie modliť sa za úbohé duše v očistci než za hriešnikov, ktorí sú ešte nažive.

Opisuje povahu, dosah a moc obetných duší a ich úlohu v živote Cirkvi. Videla len 6 obetných duší vo svojej dobe, pracujúcich ako ona sama pre univerzálnu Cirkev a asi 100 000 katolíkov na celom svete, ktorí mali vynikajúcu vieru. Obetná duša je teológmi najčastejšie popisovaná ako osoba vyvolená Bohom, aby počas života trpela viac než väčšina ľudí, a ktorá šľachetne prijíma utrpenia v jednote so Spasiteľom podľa príkladu Kristovho vlastného utrpenia a smrti.

Odhaľuje, že svätí majú osobitnú moc v dňoch svojho sviatku, kedy by sme ich mali žiadať o pomoc.

Neustále videla falošnú cirkev a zlých, ako intrigujú proti katolíckej Cirkvi a mnoho ich škodí, ako v jej vlastnej dobe, tak v budúcnosti.

Videla nepriateľov Cirkvi, ako ju rúcajú a snažia sa postaviť novú, striktne podľa ľudských plánov, ale nikto zo svätých k tomu nepodal pomocnú ruku. Neskôr je táto cirkev ľudí zničená a svätí Boží sa spoja, aby znovu vystavali Cirkev Božiu, ktorá sa stane nádhernejšie než kedykoľvek predtým.

Pripomienka výročí Anny Kataríny Emmerichovej v jej jubilejnom roku 2024 vo farskom kostole v Dülmene

V spomienkovej knihe k jubilejnému roku je napísané: Anna Katharina Emmerick. 250 rokov stará a stále mladá. 200 rokov zavŕšených u Boha a blízko nás. 20 rokov blahorečená a... Jubilejný rok sa končí. Zostávajú moje poďakovanie a moje prosby. Tu majú miesto.

Výber z výrokov Anny Kataríny Emmerichovej

"Ach kto dokáže vypovedať o kráse, čistote a nevinnosti Márie! Ona vie všetko, a napriek tomu sa zdá, že nevie nič, toľko je podobná dieťaťu. Klopí oči, a keď ich zdvihne, jej pohľad preniká ako záblesk, ako čistý lúč svetla, ako pravda sama! Je to preto, že je dokonale nevinná, plná Boha a bez návratov k vlastnému ja. Nikto neodolá jej milosti.“

"Po celom svete som videla nespočetné vylievanie Ducha, niekedy ako svetelný úder, dopadajúci na zhromaždenie Cirkvi, a dokázala som povedať, kto medzi nimi dostal milosť alebo som ešte videla jednotlivcov pri modlitbe vo svojich domovoch, náhle obdarených svetlom a silou. Ten pohľad vo mne vyvolával veľkú radosť a dôveru, že Cirkev, vo svojich stále rastúcich súženiach, nepodľahne, pretože vo všetkých častiach sveta som videla obrancov, ktorí pre ňu povstali Duchom Svätým. Áno, cítila som, že útlak síl tohto sveta slúži len k jej väčšiemu posilneniu."

"Hodnota človeka pred Bohom je posudzovaná podľa povahy srdca, jeho bezúhonnosti, jeho dobrej vôle, jeho kresťanskej lásky, a nie podľa horlivosti intelektu alebo rozsahu poznania." 

"Keby boli človek a zem v dokonalom súlade, bol by tu raj. Modlitba vládne počasiu... Vidím život prírody blízko spojenej so životom duše."

"Nikdy nemôžem smútiť pre človeka, ktorý zomrie zmierený, ani pre dieťa, ktoré trpezlivo trpí, pretože trpezlivé utrpenie je najzávideniahodnejším stavom človeka."

„Všetci, ktorí nie sú v živej jednote s Ježišom Kristom skrze vieru a milosť, majú prirodzenosť naplnenú satanovým vplyvom."

"Mnoho duší, hoci neboli veľkými hriešnikmi, zostáva dlho v očistci, pretože žili vlažne." 

"Modlitba, ktorá najviac teší Boha, je tá, ktorú konáme za druhých a zvlášť za úbohé duše. Modlite sa za ne, ak chcete, aby si vaše modlitby získali veľký záujem."

Blahoslavená Anna Katarína, ty si vo svojom živote nosila Kristove rany a spájala si svoje veľké utrpenie s Jeho obetou za spásu duší. Vypros nám milosť trpezlivosti v chorobe a skúškach, hlbokú vieru a vrúcnu lásku k Eucharistii. Pomáhaj nám nachádzať zmysel v bolestiach a oroduj za nás i za duše trpiace v očistci. Amen.

Modlitba zo stránky Relikviár.sk

Anne Catherine Emmerich. https://en.wikipedia.org/wiki/Anne_Catherine_Emmerich

Anna Katharina Emmerick. https://de.wikipedia.org/wiki/Anna_Katharina_Emmerick

Anna Katharina Emmerick (1774-1824). https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20041003_emmerick_en.html

Anna Katarína Emmerichová: "Videla som minulé, prítomné aj budúce"+Vhod+Nevhod+ https://www.vhod-nevhod.blog/vhod-nevhod/2020/11/anna-katarina-emmerichova-videla-som.html

Benin N. 2018: Anna Katharina Emmerich. Schöpfung und Heilsgeschichte. https://history6376.wordpress.com/2018/07/15/nikola-benin-anna-katharina-emmerich-schopfung-und-heilsgeschichte/

Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. https://relikviar.sk/svati-a-blahoslaveni/blahoslavena-anna-katarina-emmerichova

Franzosenzeit. https://de.wikipedia.org/wiki/Heiliger_Ring

Heilig-Kreuz-Kirche (Dülmen). https://de.wikipedia.org/wiki/Heilig-Kreuz-Kirche_(Dülmen)

Proroctvá bl. Anny Kataríny Emmerichovej. https://modlitba.sk/niekolko-proroctiev-bl-katariny-emmerichovej/

Stocker J. 2013: Anna Katharina Emmerich: Schöpfung und Heilsgeschichte. Geheimnisse des alten Bundes. Mediatrix, Viedeň, 187 s.