Princípy sú z teológie. Pastorálka je teológia a Duch Svätý, ktorý ťa vedie, aby si to robil v Božom štýle. Ja by som si trúfal hovoriť až potiaľto. Ak mi poviete: ale možno dať, alebo nemožno dať? To je kazuistika, nech to povedia teológovia. Pamätáte na búrku, ktorá sa oborila na Amoris laetitia, keď vyšla tá kapitola o sprevádzaní oddelených manželov, rozvedených: „Heréza, heréza!“. Vďaka Bohu tam bol kardinál Schönborn, ktorý je veľký teológ a veci objasnil... Nuž stále toto odsúdenie, odsúdenie... Stačilo s exkomunikáciou, už prosím nerobme exkomunikácie. Úbohí ľudia, sú to Božie deti, nachádzajú sa dočasne mimo, ale sú to Božie deti, a chcú a potrebujú našu pastoračnú blízkosť. Potom pastier vyrieši veci tak, ako mu to Duch napovie.

A čo má robiť pastier? Byť pastierom. Byť pastierom, a nejsť vydávaním odsúdení, nie odsudzujúc: byť pastierom. Ale aj pastierom exkomunikovaných? Áno, je pastierom a má byť pastierom s Božím štýlom. A Božím štýlom je blízkosť, súcit a neha. Hovorí o tom celá Biblia. Blízkosť, už v Deuteronómiu, keď hovorí Izraelu: „Povedz mi, ktoré národy majú bohov tak nablízku, ako máš ty mňa?“. Blízkosť, spolucítenie. Je to Pán, ktorý s nami súcití. Čítajme Ezechiela, čítajme Ozeáša. Už od počiatku je nehou. Stačí si pozrieť Evanjelium a Ježišov prístup. Pastier, ktorý nedokáže riešiť veci Božím štýlom, skĺzava a púšťa sa do mnohých vecí, ktoré pastierovi nie sú vlastné.

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/tlacova-konferencia-papeza-frantiska-pri-navrate-z-bratislavy.html