« Назад

Spomienky na tábory - rok 2000/6

Vďaka Bohu, že som sa mohla zúčastniť tohoto tábora. Každý večer sme mali večernú modlitbu, aby sme spoločne poďakovali Bohu za prežitý deň, za nových kamarátov… Každý ďakoval a prosil, za čo chcel. V piatok pri večernej modlitbe sa nás Pán viditeľne dotkol. Svojou radosťou, smiechom, pokorou, úsmevom i plačom. Prosila som o odpustenie.

Je to nádherné – Ježiš prišiel a zostal v našich životoch. Prišiel práve včas, keď už moja viera ochabovala a skoro sa mi nechcelo ani v prikázané sviatky chodiť do kostola. Teraz chodím do kostola i vo všedný deň, pretože mám stále za čo ďakovať i prosiť a veľmi dobre sa tam cítim, lebo tam načerpám silu. Boh skutočne vstúpil do môjho života, dáva mi, čo potrebujem a počuje moju modlitbu.

„Pane, ďakujem, že si ma zachytil, keď som padala, a pomáhaš mi v každom súžení, utišuješ bolesť, si na strane spravodlivých, ochraňuješ svoje deti, prichádzaš, keď plačeme, keď sú na nás páchané neprávosti. Daj, prosím, aby sa dnešný svet prestal zháňať len za peniazmi a mocou, aby prevládla láska, pokoj a radosť v každej duši. Amen.

Želám si, aby aj ostatní ľudia mohli prežiť to, čo my.                                                                              A, 23 rokov

Комментарии