"Nech nikto neklame sám seba. Ak si niekto myslí, že je múdry na tomto svete, nech sa stane bláznom, aby bol múdrym. .."

Dnešné čítanie z liturgie, ma nenútene vovádza do nasledujúcich dní. Je to o mne. Čo si o sebe myslím? Ako sa dnes vidím vo svojom živote? Je veľa hlasov počas dňa, ktoré sa k človeku prihovárajú. Mnoho z nich sa neprihovára, ale doslova ohlučuje. Sú to situácie, udalosti, ľudia, média, články, ale aj vlastné myšlienky. Je toho tak veľa, až sa v tom človek občas stráca. A často si ani neuvedomí, že sa už nachádza niekde inde, že ho tieto hlasy nebadane premiestňujú z pravdy do ilúzie. Alebo z jednej ilúzie do inej ilúzie? Lebo kto si myslí, že pozná pravdu?

Preto na začiatku tejto štyridsiatnice (alebo pôstu), je pozvanie k hľadaniu pravdy aktuálne. Nie však pravdy globálnej, univerzálnej, ale pravdy osobnej. Kto som ja. Prečo žijem. Žijem, alebo len prežívam? Na čom stojí môj život. Vrátiť sa k svojej identite.

Ak človek žije v permanentnej párty, ako môže zažívať plnosť vzťahu? Vzťah potrebuje aj chvíle ticha, intimity. V hluku decibelov tohoto sveta asi ťažko môžem citovat z Piesni piesní: "Hlas môjho milého som začula..." Ale dnes je moja duša vzrušená, lebo očakáva dotyk svojho milého. Odchádzam z tejto párty, nechcem viac zábavy a slobody. Chcem byť spútaná objatím. Túžim po intimite so svojim drahým. Len ja a on. V jeho náručí nachádzam svoju skutočnú identitu.

"Dajte si pozor, aby vás niekto nezaviedol do omylu. Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: To som ja. A zvedú mnohých..."

Toto je evanjelium z dnešnej liturgie. Už dlho ho vnímam ako aktuálne a dnes sa mi potvrdzuje jeho dôležitosť. Ak mi totiž bude chýbať osobný, intímny vzťah s Kristom, ak ho nebudem vo svojom živote poznať, tak potom ma ten, ktorý sa za neho vydáva a ktorý je už tu, zvedie naozaj poľahky. Nebadane.

Nedávam si záväzky, aby som bola o štyridsať dní lepším človekom. Sv. štyridsiatnica, ty si pre mňa darom matky Cirkvi, aby som sa mohla znovu obrátiť k pravde, čiže uveriť nanovo, že ma Boh miluje.