« Назад

(Ne)Sloboda srdca a jej ovocie

(Ne)Sloboda srdca a jej ovocie

O skutočnosti, ktorá môže budovať, ale i ničiť naše vzťahy.

V istom obchode dieťa prosí mamu o hračku. Po jej logickom vysvetlení, prečo jej ju nemôže kúpiť, dieťa začne plakať, vrieskať a hádzať sa po zemi. Čím ďalej, tým viac je to trápnejšie, a tak matka, aby ukončila toto divadlo pred zrakmi nakupujúcich, nakoniec dieťaťu kúpi, čo si želá.

Ak sa takto správa dieťa, prižmúrime oči, čo ak sa však podobným spôsobom správa dospelý?! –

Pravdepodobne už každý z nás zažil situáciu, kedy bol zo strany nejakého človeka, či už v rodine, práci, škole alebo inom prostredí, postavený pred nejaké rozhodnutie, otázku, vyjadrenie sa či prosbu. Jednoducho situáciu, kedy sme vo vzduchu cítili tlak, že ak neodpovieme, neurobíme podľa priania či predstáv dotyčného, že bude nespokojný a dá nám to pocítiť.

Ako vtedy reagovať? Vyhovieť druhej strane, a tak sa vyhnúť napätiu a nepríjemnostiam, ako napríklad tichu, výčitkám (možno aj tým nemým), kritike, odmietnutiu, odopretiu pomoci či ďalším formám trestu a odplaty?  Alebo si zachovať vlastnú tvár, byť úprimný a s odvahou dať najavo inú odpoveď, ako je čakaná?  – Podobné je to v situáciách, kedy stojíme pred výzvou niekoho napomenúť.

V spleti týchto situácií, či už dilemu prežívame my alebo iní z nás, nachádzame východisko v Božom postoji k nám. On nás stvoril, tvorí a udržuje pri bytí, a tak, kto iný ak nie On má právo určovať hranice, klásť požiadavky, korigovať, upozorňovať, povzbudzovať a tiež aj spravodlivo trestať?   Odpúšťanie je však to, čo robí najradšej a najčastejšie. Udivujúce je, že odpúšťa a pritom vie, že onedlho sa mu opäť postavíme na „zadné“.  Miluje až tak, že nám dovoľuje, aby sme ho opäť ranili. Boh rád odpúšťa, no neostáva len pri tom.

V Evanjeliu vidíme muža, ktorý je naplnený vnútornou slobodou. Muža, ktorý prekračuje ľudské predsudky, mienku, schémy, obmedzujúce nariadenia, zaužívané obyčaje, ľuďmi vopred vytýčené hranice. Má odvahu, i za cenu odmietnutia, postaviť sa voči svojim spolurodákom v Nazaretskej synagóge. Na druhý deň po zázračnom rozmnožení chleba sa nebojí sklamať očakávania ľudí, vyčíta im plytkú motiváciu, prečo ho hľadajú a po slovách, že On je Chlieb života, kedy zástupy sklamane odchádzajú, nikomu nič nevysvetľuje ani urazene nevyžaduje vysvetlenie: Prečo? Uzdravuje v sobotu, aj keď to vyvoláva pohoršenie u náboženských vodcov. Nie je zviazaný tým, čo od neho očakávajú iní, a tak objíma deti, komunikuje so ženami, stoluje s hriešnikmi, aj keď je to považované za nedôstojné. Bez „servítky“ hovorí pravdu do očí falošným farizejom či svojmu priateľovi Petrovi.

Prekypuje vnútornou slobodou, ktorá navonok rešpektuje vôľu iných, bez akejkoľvek štipky manipulácie. Nie je vopred naprogramovaný predstavami, kto a ako by sa mal správať, reagovať alebo sa rozhodovať. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil mladík obťažený bohatstvom, ktorý nedokázal odpovedať na jeho výzvu. Tiež aj zradca Judáš či zapierajúci Peter. Ako striebro uprostred kameňa žiari jeho sloboda práve v utrpení. A čím viac je jeho telo pokryté až zohavené ranami a krvou, tým viac vidieť, ako slobodne kráča od zajatia, cez veľradu, Kaifáša, Piláta, Herodesa až po kríž. Práve kríž je vrcholom jeho slobody. On nezomiera len za vyvolených, ale za všetkých bez rozdielu národnosti, farby pleti, bohatstva alebo krásy. A ovocím vykúpenia, teda aj slobody Božích detí, nie sú obdarovaní už vopred vybraní, ale všetci, ktorí to s pokorou prijímajú, či už sú to Rómovia alebo nie, vzdelaní či nevzdelaní a pod.

Boh odpúšťa, je nám vzorom, a to nie nedosiahnuteľným a vzdialeným, pretože je s nami. Práve blízkosť Božieho Syna – toho, ktorý je Prameňom slobody, je nádejou, že naše vzťahy môžu byť namiesto manipulácie naplnené slobodou. Avšak to, či ostane len ako divák alebo aktívne zasiahne do toho, čo nami hýbe, záleží výhradne na našej slobode, ktorá je pre neho svätou.

Jozef

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Ďakujem. Pravdivé a krásne. Priam balzam na dušu.
Отправлено в 19.07.12 23:20.
Myslím, že téma úprimnosti, či slobody bola a bude stále aktuálna a Ježišove správanie zrejme nikdy nebude populárne, teda aspoň nie medzi tými, čo nehľadajú pravdu.

Pokiaľ nechceme žiť s nesprávnymi kompromismi, pravda nás stále bude tlačiť dopredu a nezostaneme ticho. Otázne je, či si to môžem dovoliť a kedy. A pri tomto pociťujem rozpor: alebo budem ako Ježiš žiť v slobode, alebo si budem chcieť "zachrániť svoj život".(viď Mt 16,25). Tu sa dostávam do rizika. Ďalej sa zamýšľam, či dôverujem Bohu, že sa o mňa postará, keď výjdem s pravdou na svetlo aj za cenu zníženia svojho statusu u diskutujúcich.

Ježiš mi je príkladom a osobne by som chcel dospieť do jeho slobody, ale predtým by som mal zrejme porásť v láske, aby "moja pravda" chcela predovšetkým pomôcť a nie len sa ukázať.
Отправлено в 20.07.12 6:14.
Nikdy nie je ľahké asertívne vyjadriť svoj postoj či názor. Treba si najmä ujasniť dôvody svojich postojov. V tom je to vo vzťahu k deťom azda ešte dôležitejšie než vo vzťahu k dospelým - máme tu totiž ešte vážnejšiu zodpovednosť...
A čo sa týka slobody a Ježišovho príkladu, neviem celkom, čo tu autor myslel tým, že "navonok rešpektuje vôľu iných"... No, v každom prípade - presne ako píše Martin - ide najmä o to, aby sme si nemýlili slobodu s vyťahovaním sa...
Отправлено в 20.07.12 13:02.
Toto zostane vždy aktuálne, ale takto spracované vo mojom srdci najkrajšie - ako by sa tu písal môj život. Ďakujem!
Отправлено в 20.07.12 14:30.
...„navonok rešpektuje vôľu iných“ ... Keď Ježiš pozýval ľudí ísť za ním a oni ako napr. spomínaný bohatý mladík odmietli - Ježiš nezareagoval výčitkami, hromami – bleskami, či inými presvedčovacími metódami, ale navonok rešpektoval ich rozhodnutie. No vo vnútri sa nestotožňoval s ich rozhodnutím, určite prežíval bolesť a smútok, ale nedal im to poznať (mohlo by to vyzerať ako citové vydieranie čo určite nechcel a nerobil!) Jediné čo mladík videl bol pohľad lásky (Mk 10.21). A to isté prežíval vtedy a prežíva aj dnes, keď volá: „Poďte ku mne, všetci .....“ Alebo: „Kto chce ísť za mnou, nech .....“ a nenachádza kladnú odpoveď. Naopak koľko radosti je v jeho srdci, pri kladnej odpovedi človeka!

Naopak ak ľudia robili niečo čo sa nezhodovalo s Božím poriadkom tak im to dal patrične najavo. Farizejov nazval obielenými hrobmi, Petrovi zas adresoval tvrdé slová, keď ho odhováral od utrpenia (Mt 16.23), atď.
V tom to je Ježiš pre mňa nesmiernym učiteľom slobody, lásky, taktu, ...
Отправлено в 20.07.12 16:45 в ответ на Stanislav Košč.
Rozumiem, ale nezdá sa mi to šťastné vyjadrenie - pôsobí ako dvojtvárnosť...
Отправлено в 20.07.12 20:08 в ответ на Jozef Greš.
„Kameňom úrazu“ v tomto prípade je tu slovíčko: navonok. Ono to pôsobí ako dvojtvárnosť, (našťastie len pôsobí), ale zároveň rozširuje vnímanie skutočnosti a poukazuje na ňu aká je. Úcta k slobode človeka a láska k nemu vedie Ježiša navonok nereagovať, alebo reagovať inak ako jeho vnútorné prežívanie veci.
Na chvíľu som popusti uzdu mojej fantázii a predstavil som si ako by asi vyzerali naše vzťahy, keby sme dali voľný priebeh našim myšlienkam, emóciám, ... – no Sodoma Gomora :-) .
A práve v tom je tá sloboda. Rešpektovať i keď viem, že ten druhý si svojím rozhodnutím v konečnom dôsledku škodí. Rešpektovať a neublížiť i keď mňa to bolí.

Ono to je široká téma. Svojím blogom som nechcel "lopatisticky" vymenovať od A po Z čo je sloboda a čo nie a aké sú dôsledky, ale podeliť sa mojím vnímaním reality a zároveň čitateľa nasmerovať na jeho vlastné rozjímanie a zamyslenie o skutočnosti s ktorou sa stretáva dennodenne a možno aj niekoľko krát.
Отправлено в 21.07.12 6:05 в ответ на Stanislav Košč.
Ďakujem za podelenie sa o osobné prežívanie toho, čo napísal Pavol v liste Galaťanom: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus".
Отправлено в 23.07.12 12:18 в ответ на Jozef Greš.
"Navonok..."
Myslím, že u Ježiša nie je rozdiel medzi tým čo prežíval "navonok" a "vo vnútri".
Skôr je rozdiel v niečom inom. Ježiš rešpektuje rozhodnutie človeka - navonok i vo svojom srdci. Ale to ešte neznamená že s ním súhlasí - vo svojom srdci ani navonok.

Nevysvetľuje, nepresviedča, ale jeho postoj je jasný. Aj jeho povedzme smútok z nášho (ich) nesprávneho rozhodnutia, hoci ho nevyjadruje manipulatívnym spôsobom. (A veru by to vedel, ak by chcel!)
Отправлено в 26.07.12 10:47 в ответ на Jozef Greš.
Na danú tému veta ktorá zaznela tento týždeň v liturgii Božieho Slova a ktorá hovorí o Božej reakcii na hriech človeka:
"Všetok hnev si v sebe potlačil a zmenil svoje rozhorčenie". Žalm 85.4
Отправлено в 28.07.12 19:40 в ответ на Eva Baranovičová.