Na vikend som sla s pocitom, ze sa mi tam vobec nechce plus som s Bohom uz davno nebola ( kvoli mojej lenivosti) ale zaroven som bola zvedava na to ake to bude a co mi to da. Hned na zaciatku mi Adam s Jozkom vraveli pribeh ako stopli jedneho chlapika a ten pocuval v aute hillsong a bolo to pre mna velmi potesujuce take ze wau Boh este stale kona zazraky. Na vecernej modlitbe som sa rozhodla a povedala to Bohu, ze mu davam tento cas a Boh sa ma zacal opatrne dotykat. Temu Bozia laska som uz vela kratpocula no vzdy ked ju pocujem pocitim, ze je to pravda. Castokrat sa mi stava, ze na to zabudam a cim dlhsie som v tomto pocite tym viac mam falosnych predstav o Bohu. No a opekacka bola genialna. Vtedy som sa citila velmi prijemne a mala som pocit akoby sme tam boli spolu uz aspon tyzden bolo to take rodinne take prijemne a viem, ze aj taketo situacie su potrebne. pri spolocnych modlitbach som tiez prezivala krasny cas a vedela som, ze sme tam vsetci spolu ako jedno spolocenstvo a chvalime nasho otecka a zaroven som mala istotu, ze kebyze potrebujem modlitbu tak viem, ze mozem ist za hocikym z timu. Nedelne slovo bolo uzasne vysvetlene to podobenstvo a velmi vela mi to dalo.Chcem vam tak podakovat za vasu pracu zato, ze ste tam boli pre nas za to ako ste nam sluzili aj vdaka tomu som sa tam citila ako doma :D