« Назад

Anča umy pekáč a dostaneš koláč

V jednu septembrovú nedeľu sme sa celá rodina vybrali na púť do Levoče. Pešo sme prešli iba kúsok, z parkoviska k bazilike, no púť to bola pre nás ozajstná. Toto miesto pritiahne srdce každého človeka, ktorý ho aspoň raz navštívil a zároveň cíti pri odchode, že ho láka, aby sa zanedlho vrátil späť a pobudol tam. Mariánska hora je pre mňa miestom, kde stále ostáva kúsok môjho srdca. Tam sa konali stretnutia mládeže, na ktorých som spoznala ľudí zapálených pre Ježiša a ovplyvnili môj život. Tiež si s úsmevom spomínam púte a na prepotené tričká, keď sme upachtené zdolali posledné metre strmého svahu pod bazilikou s batohmi na chrbtoch a usalašili sa na „svojom“ každoročnom stanovišti. Ten pot, únava, sebazaprenie, prostredie na hore, sila modlitby a prítomnosť Boha získava srdce pre toto miesto a dáva mu pečať domova. Ako nám znamenite chutila aj suchá strava, a pravdaže, ono tak ináč chutí, keď sa človek trošku ponamáha. Napadá mi myšlienka, ktorá sa dá aplikovať na akúkoľvek situáciu a hádam sa aj vy s ňou stotožníte a síce, že „za nič nestojí, čo nič nestojí“. Také jednoduché a koľko je v tých slovách pravdy. Ako nám po námahe dobre chutí.

Zamýšľajúc sa nad púťou na konci dňa si vravím, že aj naše deti musia zažiť ten pocit, že si niečo v živote získajú námahou. Že dokážu niečo dať zo seba /čas, ochotu, nasadenie/, aby to čo získajú im stálo za to, aby si to vážili, aby získali pocit spokojnosti, že niečo zvládli a môžu si veriť, že dokážu veľakrát viac.

V realite sa však častejšie stretávam s tým, že dieťa volá „mama daj“, „ja chcem“, „urob mi toto“... a je to normálne, veď dieťa sa vyvíja a najprv sa naučí hovoriť „daj mi“ a neskôr s bohatšou slovnou zásobou a láskavým vedením pochopí, že slovo „prosím si a ďakujem“ otvára cestu k srdcu človeka. Pri Emke si pamätám ako po raňajkách chodievala za mnou s ťahavým „ja chceeem“... Dlho nič, nato premýšľala, lebo vlastne nevedela, čo chce. Potom ma rozosmiala, keď zahlásila: „Hľadám niečo na papkanie“. Nuž tak som tieto chvíle začala využívať na premenu správania. Ak odo mňa niečo chceš, tak si o to popros. A ďalej, ak si splnila úlohu, ktorú som ti dala, tak ti vyhoviem, ináč nič nedostaneš. Vtedy som si spomenula na článok v čítanke, kde mama hovorila: „Anča, umy pekáč a dostaneš koláč“. Bol tam aj pekný obrázok. J

Takže, najprv A, potom B. A mama, povedz to len raz, otoč sa a odíď. Stoj si za svojim a nesľubuj, čo nemyslíš vážne a čo nedodržíš.

Следующий
Комментарии