« Späť

Báseň Ide jar, Janko Silan, básnik a kňaz

 

 

 

Ide jar

 

Na svätého Mateja

rozkvitla mi nádeja,

aká ešte nekvitla.

Jar má svoje vnadidlá:

biele, svieže, voňavé,

zbieram si ich po tráve,

snežienky a prvosne,

ktoré Zobor v prvom sne

vytúžil a polieva.

…

 

Pred očami tmavý kruh...

Prídi, prídi, Boží Duch,

čo vždy živíš v človeku

rajskú túžbu odvekú,

čo vždy vábiš všetkých nás

na svoj jarný hodokvas,

čo si všade odrazu,

živ mi túžbu belasú!

Sily nemám nadostač,

ráč mi merať, ráč!

…

 

Prídi teda, Boží Duch,

v sedmorakej farbe dúh,

prídi, prídi s úľavou,

keď rmuť krúži nad hlavou,

prídi, prídi ku mne raz

v tomto čase vnád a krás!

Tu som v tieňoch zelene,

čakajúc Ťa, Spasenie.

 

 

Janko Silan, básnik a kňaz