Nezľaknite sa, nie je to o tom, že som ešte nevidela katolíckeho kňaza, ani o tom, že by som niektorému upierala katolicitu....
  Je to o tom, že som prvý raz počula homíliu, ktorá hovorila o smrti radostne. Možno som spadla z mesiaca, ale.....
  Evanjelium bolo z Jn 14, 1-6   a sv. omša bola určená mládeži.
  Pán kaplán povedal toto:
  ++++++++++
  "Prečo sa tak bojíme smrti? Pretože sa toľko šparcháme vo svojich hriechoch, aj vyspovedaných a oľutovaných, vo svojich chybách a nedokonalostiach , že premýšľame viacej nad trestami ako nad slovami Pána. Hľadáme všetko možné, čo by nás podľa  n á š h o  názoru zdokonalilo, urobilo svätejšími.... Dokonca niekto je schopný závidieť inému, že nemusí chodiť do práce a môže sa viac modliť....najmä medzi staršími.
  Ježiša sme odložili niekam nabok. Pritom on nám s toľkou láskou hovorí: "Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.....V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak   n e b o l o, bol by som vám povedal, že vám idem
  p r i p r a v i ť   m i e s to? "
  To miesto neišiel pripraviť iba Dvanástim. "Zas prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja". To je pre teba, pre mňa, pre všetkých....ako pozvanie.
  Berieme toto vážne?
  V jednom našom krásnom eucharistickom hymne sa spieva o tom, že jediná kvapka krvi by stačila na zmytie vín  c e l é h o
  v e s m í r u.  A vytiekla z Ježiša iba jedna kvapka?
  Lenže: je to zadarmo? Isteže nie. Iste tam nemôže prísť niekto, kto Boha celý život ignoroval a nekonal pokánie, neotvoril mu srdce. Tam sa nechodí nasilu.
  Čo nám teda treba robiť? Bez výhrady týmto Pánovým slovám veriť, otvoriť mu srdce a netrápiť sa, ak spadneme, ale oľutovať, vyzanť mu lásku a ísť ďalej. Takto je isté, že neskončíme mimo  Božej náruče."
  ++++++++++++
  Táto homília odznela v predvečer výročia odchodu mojej mamky a v čase, keď smútim za zosnulým otcom biskupom a dvoma kamarátkami a kolegyňami, ktoré odišli do večnosti ten istý deň.
  Priatelia, nesúďte ma.....u mňa to bolo naozaj prvý raz, že som počula toľko nádeje . A nedalo  sa mi nepodeliť sa s vami.