Často v kresťanskej hudbe skloňujeme slovo "worship" (chvály, uctievanie) a pritom zabúdame, že Cirkev má plnú pokladnicu priam brilantných, sebe vlastných chvál a uctievania. Poďme ich znovu objavovať :). 
	Veľkonočný hymnus "O filii et filiae" (v slovenčine som to našiel ako "Aleluja - ó, bratia", doslovne "Ó synovia a dcéry") napísal v 15. storočí františkán Jean Tisserand. Slovenský (umelecký) preklad som našiel na stránke www.spevnik.sk . Hudobné interpretácie sú rôzne, od jednoduchého spevu až po veľkolepé kompozície.
	Text je uvedený nižšie a zaujalo ma na ňom, že je to chválospev ale zároveň aj príbeh priamo inšpirovaný evanjeliom.
	Prvá, jednoduchá verzia (s americkým prízvukom :) ) je v podaní žien - benediktínok:
	VIDEO 
	Druhá, veľkolepá, je v podaní zboru katedrály Notre Dame v Paríži, organista je Pierre Cochereau:
	VIDEO 
	Tu je plný text (v tých videách sa nespieva všetko):
	
		 
		 
	 
	
		
			
				
					O filii et filiae, 
					Rex caelestis, Rex gloriae 
					morte surrexit hodie.
			 
			
				
					Ó, bratia, veľký div sa stal, 
					Pán Ježiš Kristus, slávy kráľ, 
					dnes z mŕtvych vstal, hrob zanechal.
			 
		 
		
			
				
					Ex mane prima Sabbati 
					ad ostium monumenti 
					accesserunt discipuli.
			 
			
				
					Keď nastávala nedeľa, 
					šli učeníci za šera, 
					ku hrobu Vykupiteľa.
			 
		 
		
			
				
					Et Maria Magdalene, 
					et Iacobi, et Salome 
					Venerunt corpus ungere.
			 
			
				
					Šla Magdaléna s masťami, 
					tri ženy šli a neznali, 
					kto im tam kameň odvalí.
			 
		 
		
			
				
					In albis sedens angelus 
					praedixit mulieribus: 
					In Galilaea est Dominus.
			 
			
				
					Sedeli v bielom anjeli, 
					a ženy od nich zvedeli, 
					že Pán odišiel do Galiely.
			 
		 
		
			
				
					Et Ioannes apostolus 
					cucurrit Petro citius, 
					monumento venit prius.
			 
			
				
					I utekal Ján apoštol, 
					predstihol Petra skôr tam bol, 
					k prázdnemu hrobu pribehol.
			 
		 
		
			
				
					Discipulis astantibus, 
					in medio stetit Christus, 
					dicens: Pax vobis omnibus.
			 
			
				
					Apoštolom sa Kristus Pán 
					zjavil a riekol: Pokoj vám 
					svoj pokoj vám dnes oddávam
			 
		 
		
			
				
					Ut intellexit Didymus 
					quia surrexerat Iesus, 
					remansit fere dubius.
			 
			
				
					Čul Tomáš, že ten div sa stal, 
					že Ježiš Kristus z hrobu vstal, 
					ale on zapochyboval.
			 
		 
		
			
				
					Vide Thoma, vide latus, 
					vide pedes, vide manus, 
					noli esse incredulus.
			 
			
				
					Tu bok môj, Tomáš, pozri sám! 
					Na rukách, nohách rany mám, 
					zrob koniec svojim pochybám.
			 
		 
		
			
				
					Quando Thomas vidit Christum, 
					pedes, manus, latus suum, 
					dixit: Tu es Deus meus.
			 
			
				
					I prišiel Tomáš, pozrel sám, 
					a uvidiac päť jeho rán, 
					zvolal: Ty si môj Boh a Pán.
			 
		 
		
			
				
					Beati qui non viderunt 
					et firmiter crediderunt; 
					vitam aeternam habebunt.
			 
			
				
					No blažený, kto nevidel 
					a verí, sťa by uvidel, 
					večne žiť dá mu Spasiteľ.
			 
		 
		
			
				
					In hoc festo sanctissimo 
					sit laus et iubilatio: 
					benedicamus Domino.
			 
			
				
					My v tento sviatok posvätný, 
					natešení a dojatí, 
					volajme: Pane, sláva ti!
			 
		 
		
			
				
					Ex quibus nos humillimas 
					devotas atque debitas 
					Deo dicamus gratias.
			 
			
				
					A pokorné kto srdce máš, 
					s nami mu česť a vďaku vzdáš, 
					zaspievaš: Deo gratias.
			 
		 
	 
	 
	A nakoniec, priamo z liturgie:
	VIDEO