« Späť

SMRT - prečo sa jej bojíme ?...

SMRT - prečo sa jej bojíme ?...

Slovensko nám upadá pred očami.Kde sme my?prečo sme k tomu tak hrozne ľahostajní?Kde sú prosby,utiekania a modlitba sedembolestného ruženca?Vôbec nie sme hodní tejto krajiny,vôbec.Nie sme schopní povedať prosím,nie to ešte dakujem.

Neznie to pre nás príťažlivo , ani príjemne , no je to realita a súčasť života . Nebojí sa človek smrti , ale skôr toho , čo ju môže spôsobiť . Máme častokrát otázky , ako odídeme zo sveta my . Je to aj dobré.Nikdy nevieme dňa , ani hodiny a to je fajn . Takto je život cennejší , ako som spomínala vo vyznaní Ježišovi v pokuse o báseň malý kvietok.... niet sa čoho báť . Ani smrti nie . Ved Boh je stále s nami . Aj ona smrť je naša sestra a tú nepodplatí nikto . Je to spravodlivé . Náš život sa tu síce skončí , no neznamená , že skončí naveky . Bude pokračovať , ale na inom brehu rieky . Každý z nás má svoje miesto , kde sa budeme radovať po skončení púti tu na zemi . Neodídeme naveky , tak sa nebojte , všetci sa budeme radovať spolu v nebeskej sláve . Bolesť na zemi má svoje čaro . Hlavne , ak je obetované na dobrý úmysel . No na týchto stránkach s názvom moja komunita to vieme všetci veľmi dobre . Je to tu tak krásne , pozitívne , pokojné , ľudia komunikujú s úctou , poradia si , ešte stále sú dobrí ľudia . Stále je niekoľko ľudí , ktorí sa snažia byť balzamom na Ježišové rany , ktoré mnohokrát spôsobujeme . Ale svojou láskou a snahou aj doplňame , čo chýba Kristovmu utrpeniu . Je to dar , nech sa nám ťažkostí zdajú akékoľvek , nikdy to nie je nad naše sily . Mária trpela najviac po Ježišovi . V nej máme , ale aj v iných mučeníkoch vzor . Ak už nevládzeme , nevadí , aj nevládnosť sa dá Bohu obetovať . a nakoniec máme tu aj sv.Ritu a sv . Júdu Tadeáša , ktorí sú patronmi neriešiteľných situácií okrem iného . Máme toľko vzorov svätostí - najnovší a nádherní je Ján Pavol 2 . Nepíšem nebohý , pretože on žije . Celý svet dokázal udržať v pokoji . Matka Tereza další a mohla by som menovať mnohých .Povieme si tak úžastní , tak veľkí ľudia a tak trpeli . Boh nikoho nenúti , je cťou prijať aj utrpenie , lebo má zmysel . Má veľký zmysel , má veľkú silu . A ked je to spôsob , ako k Bohu priviesť viacerých , čo viac si človek môže želať ,? Je to taká radosť byť takým nástrojom v rukách Boha , užitočným nástrojom . On sa o nás stará , on nás očisťuje , dáva nám jemnosť a tak milosrdne priťahuje k sebe mnohých . Dáva to do vienka každému z nás . Ako sa staviame k tomuto daru ? k tomuto pozvaniu ? bojíme sa a cúvneme , alebo je to pre nás česť , že sme vybratý s pomedzi mnohých ? je to veľký dar , odpúšťanie a milostí , nádej , ktorú mnoí stratili pre nejakú bolesť . Ale to , čo u mnohých spôsobuje v myslení slabosť , sami zistia cez náše nekonečné odpúšťanie , podania pomocnej ruky bez ohľadu nato , či si to z nášho pohľadu zaslúžia , alebo nie . To my nemáme právo posudzovať . My máme byť milosrdný , ako Boh k nám , Aká je to neskutočná sila , ak môžme pracovať pre Boha kdekoľvek sme a čímkoľvek . Padneme , ale nie sme sami . Nikto z nás nemôže povedať , že nemal v živote takého šimona , ktorý nám pomáha niesť kríž . Netreba sa za to hanbiť . Pokora je najkrajšia cnosť . Jedna z mnohých . ...... netreba sa smrti báť . Je to prechod z bolestí do večnej radostí , od kiaľ môžme pomáhať blízkym ,ked sa s očistca dostaneme do neba . Milujúci človek - odpúšťajúci nikdy neumiera . ......Budme liečivým balzamom na Ježišové rany , snažme sa byť radosťou pre doráňané a skormútené srdce našej Matky , našej Patronky . Ona narieka nad našími bolesťami , cíti s nami , nikdy nás neopúšťa stojí pri nás . Kiež sa čo najviac ľudí pridalo do jej rytierstva , kiežby sa mnohí Slováci utiekali k nej aj v ruke zo sedembolestným ruženčekom . Je to naša patronka a to ,čo naši štátni predstavitelia tak hrozne nivočia , ona zachráni . Je našou patronkou . Záleží jej na našej krajine , ako na nás samotných . Vzývajme ju . Na jej sviatok 15. septembra a nie len v ten deň aj v iné dni by bolo krásne spojiť sa spojiť sa v modlitbe sedembolestného ruženca , ako aj ružencom k Božiemu Milosrdenstvu čo je nádherné . Sedembolestná nie je dosť uctievaná na našom Slovensku nie je ved to vidíme na samotnom dianí v našej krajinke . Ale prečo ? do kedy ? .......načo premrhať život žitý bez Boha a vrátiť sa k nemu len na smrteľnej posteli ? áno , radšej pozdejšie , ako nikdy , ale ked máme šancu urobiť niečo pre Boha , bola by škoda , to neprijať , ak to môže pomôcť aj iným.......Sme slováci , každý šomre na štátnych predstaviteľov . Ano priznám sa , že aj ja niekedy . No mnohí ani len nepoznajú patronku našej krajiny , nie to ešte modlitbu sedembolestného ruženčeka !!! http://www.sedembolestna.sk/ruzenec.php
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ako sa to dá prosím urobiť,aby to druhýkrát neukazovalo na spoločnej nástenke,ked to už raz,ako blog bolo? ved druhý krát to bude ľudí skôr oštarovať,než zaujímať :-)
Odoslané 4.10.2013 20:27.