Naša domáca úloha=)
Takže, prvý víkend na godzone school bol pre mňa úplne úžasný. Už len cesta mala niečo do seba. Keď sme zbadali okolo 30 mladých na autobuske, všetci smer godzone school, bola to šupa. Najmä to, že nikto z nás nevedel, že kde vlastne ideme=). O niečo neskôr krásna príroda, jazerá... Najbližší víkend si tam určite pôjdem zaplávať =P alebo sa korčuľovať =). Nasledovali milé tváričky našich animátorov, šupa menovky (ktoré si dúfam môžeme po týchto dvoch rokoch nechať=)) a naša krásna izbietka=). Moje zlaté spolubývajúce, ktoré som už poznala, ale aj pani učiteľka=) Baška (od toho víkendu mám rešpekt aj k predmetom ako sú UMK!=)). Úžasný príbeh Jožka, Adama a nášho Ocka , ktorý išli spolu stopom. Začlenenie sa do skupiniek, opäť spoznanie nových super, krásnych ľudí.=) Neviem vlastne ani čo sa dialo prvý večer, no nezabudnuteľné sú určite pre mňa rozprávočky na dobrú noc v podaní Kiky a ona celá ako človek. Prajem vám ju za tieto dva roky počuť rozprávať. Ďalší dník priniesol napriek nedostatku spánku, asi to najkrajšie na tomto víkende. Už ráno v skupinkách, to krásne slniečko škúliace do očí. Prednášky o Božej láske a falošných predstavách o Bohu- hoci už toľko krát rozoberané témy, no aj tak mi dali niečo nové. Nový pohľad na svoju osobu, to ako ma vidí Boh ako ma miluje a čo si o mne myslí a ako ho vnímam ja. Boli to nádherné veci, čo mi šepkal, keď sme sa rozpŕchli každý svojím smerom. To nádherné slniečko, ach=). Potom prednáška ,,Zranenia“. No coment.. Proste to, ako v každom z nás Boh konal, bolo neuveriteľné. Ako sa zrazu odkrývalo všetko skryté, nejasné a zahalené. Liečilo nevyliečené a nevyliečiteľné. Ako viacerí z nás zrazu chápali a túžili viac, viac Mu patriť, viac byť s Ním, viac Ho milovať a nechať sa Ním utešovať. Úplne ako keby ste roky chodili okolo niečoho, no nikdy ste neboli schopný riadne pochopiť, rozumieť. Niečo vás trápilo, ale prísť na koreň veci, nebolo vo vašich silách. A teraz sa TO stalo. Duch svätý v nás pôsobil. Pripútal nás k Ockovi a my sme s akousi zvláštnou trpiacou radosťou počúvali. Bola nám zjavená pravda o našich životoch, zraneniach. A potom keď už všetko vyšlo na povrch cez naše slzy a my sme to dali do Ockových rúk, začal liečiť. Skrze svojho synčeka. Asi to príde ako naučený text, ale nie ono to tak vážne bolo. Keď som už nevládala plakať, prišla Ježišova posila. On nás začal liečiť a lieči. Áno teraz už po víkende je to trochu ťažšie. Trochu viac. Lebo škola, povinnosti.. Už som konečne skočila do Božieho bazéna, no občas mám pocit, že namiesto plávania sa v ňom len topím. Ale ako mi večne pripomína kamarátka, čo je ľahké, nestojí za nič. No aby som veľmi neodbočila, ďalšie krásne zážitky boli aj na prechádzke pri jazierku, či večernom grilovaní. To bola pecka, také šupa odreagovanie. A aj chalani, ich Spartakus =D .. A omša, posledná prednáška, radosť z Božích zázrakov určených mne, fajné jedlo od tiet kuchárok, totálna vyčerpanosť, príjemná cesta na Sliač- nástup do nevšednej všednosti=).. a ďalšie veci. Tento víkend mi Ocko umožnil spoznať mojich ďalších bračekov a sestričky, spoznať seba a aj Jeho samého, v Jeho veľkosti a kráse. Zakončím to asi pesničkou, ktorá mi najviac udkvela v pamäti od tohto víkendu: ,, ..Veď keď náš Boh je za nás, Nemôže vládnuť strach. Veď keď náš Boh je s nami, kto môže stáť proti nám...“ =) Už sa teším na ďalší víkend s vami a s Ním=). Gby+
(Dúfam, že nevadí, že je to 593 slov. =))
