Blogy

« Späť

Hladný svet a mojich 5 chlebíkov a 2 rybky

Hladný svet a mojich 5 chlebíkov a 2 rybky

"Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?" (Jn 6.9)

 

A som tu aj ja. Sme tu my. Čo máme? Nie veľa... A tento svet je hladný...! Hladný a smädný po živote, po pravde, po radosti, po dôvere, po láske, po slovách povzbudenia, múdrosti....!

 

Čo máme my? No... čosi by sa snáď aj našlo, ale pravdupovediac, je to smiešne málo na to, aby to mohlo uspokojiť hlad tohto sveta, dokonca i môjho mestečka, mojej univerzity, mojej triedy... Čo je to pre toľkých? Neviem, či by nebolo trápne vyjsť s tým vôbec napovrch... Ale tento chlapček sa nehanbil za to málo, čo mal a tým si získal môj obdiv. 

 

 Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.

 

Ale viete, čo v skutočnosti máme?! Máme nádej, že Ježiš vezme to máličko, čo máme, vzdá vďaky a bude rozdávať tým, ktorí sú okolo nás a sú hladní. Toľko, koľko budú chcieť, koľko budú potrebovať. Len sa so svojím málom nemôžeme skryť hovoriac, že to nestačí. Lebo... ešte možno budeme aj odrobinky do košov zbierať!  :)

Komentáre
davam 5***** :-) a G+ LIKEEEEEE... velmi pekny clanok!!!!!!! plny nadeje a VIERY v Ježiša.
Odoslané 20.4.2012 20:17.
Čo ak to málo čo máme sme chceli rozdávať a chamtivci nás začali trhať na márne kúsky?
Slová sú len slova život podľa slova je ŤAŽKÝ.
Odoslané 21.4.2012 4:25.
clanok hovorí o niečom inom ako ste vyjadrili vo vasom komentari.. Odovzdajme to co mame do Jezisovych ruk. On si uz poradi aj s problemom o ktorom hovorite.
Odoslané 21.4.2012 10:05 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Skúsim pridať názor aj ja, hoci zisťujem,že "klesám na obľube", ale s tým rátam, ak chcem ostať úprimná.
Vraciam sa k evanjeliu. Vieme, čo dala chudobná babka do chrámovej pokladnice.A Ježiš ju ocenil a evanjelium tozaznamenáva naveky, hoci isto boli ľudia, ktorí dávalivysoké sumy, aby sa blysli, alebo z prebytku.
Moja teta bola krajčírka a pamätám, ako ju trápili výčitky, keď pri zbierke na charitu dala najobšúchanejší nosený kabát a v skrini viseli štyri pekné......
Mne sa stáva, že posledný týždeň pred dôchodkom musím vystačiť s jedným jedlom denne.Chodí mi asi desiatka šekov- som v databáze s dvoma titulmi-neviem prečo- od rôznych charitatívnych organizácií.Zrejme nevedia, že som na dôchodku a už nemáme tri, ale ostala som sama... Netrápim sa. Ak sa náhodou dostanem k nejakému príjmu navyše, ide na charitu. Tam vedia čo s tým. Ak nemám ani to, vždy sa nájde príležitosť....včera naša sestra Otilka pýtala drobnosti ...a bude toho ojojój, čo mi v domácnosti zavadzia a nechcem dať do kontajnera, ale čakám, či dakto nepotrebuje. I tak še da....Takže to nie je len o peniazoch a o jedle, hoci hlad je najpálčivejší problém na planéte Zem. Ide o postoj srdca. A ket še fakt ňeda, ta modlitba na umysel, žebi daľi tote, co maju vecej, še furt da. :-)))))))))
Odoslané 21.4.2012 8:40.
Jarmilka,

chápem, čo si chcela vyjadriť ... aj ja mám takú skúsenosť.

Má pravdu otec Štefan, že hlavná myšlienka Tvojho článku je o inom ....

... ale áno, môže sa stať, že rozdávame, delíme sa aj s tým málom, čo máme,

že veríme Ježišovým slovám -
- a predsa ...


Ježiš nám ukazuje ako On pozerá do srdca a ako si váži našu ochotu a dôveru ...

a ver mi, Jarmilka,

aj On sám je smutný z toho, ako ľudia si navzájom ubližujú a zneužívajú ochotu rozdávať ...

Ale Boh nám daroval slobodu a aj rozum, vôľu a city - a tie nás varujú, aby sme chránili naše srdce a poklady, ktoré nám boli Ním darované ...
... môžeme rozlišovať čo komu ponúkneme ...
... je to naša voľba, čo komu dáme ....

... nedávajme drahokamy tým, ktorí sa chcú iba najesť - hladní po chlebe potrebujú chlieb, hladní po vode potrebujú napiť ... neocenili by krásu diamantu a ani jeho hodnotu ...

Jarmilka, aj Ty si pred Bohom a v Ježišových očiach vzácna perla -
- môžeš už viac nedovoliť nikomu, aby Ťa trhal ... chráň si svoje drahokamy.

Deľ sa o krásu, ktorú máš v sebe, iba s tými, ktorými Ťa naozaj milujú ... s tými najbližšími - o ktorých vieš, že si Ťa vážia a že nikdy by nechceli pošliapať Tvoje perly ...

S láskou
Jarmilka
Odoslané 21.4.2012 9:20 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Pri prečítaní posledných dvoch riadkov som si spomenula na včerajšiu birmovaneckú omšu.Sedela som v lavici a ako tak prebiehala sv. omša, uvedomila som si , že počujem kňaza, počujem kantorku a počujem seba, ako sa zapájam do modlitieb omše. V tom som pocítila, že je nutné, aby som mládež povzbudila do zapojenia sa. Preto pri speve: "Svätý, svätý ..." som sa pootáčala okolo seba a s úsmevom a svojím hlasným spevom som ich povzbudzovala , aby sa pridali. A pri podávaní rúk som ich povzbudila, že ústami vyznávame svoju vieru. A hoci sa hneď nepridali, v závere som počula, že sa pridávajú a Boh ma potešil, že po prekonaní seba samej, rozmnožil moju snahu poslúžiť. A aj keď som možno v niektorých očiach, bola bláznom, som radá, lebo pre Krista chcem byť bláznom stále. Dosť bolo skrývania. Chcem byť svedkom, vždy a stále. Buď zvelebený, Pane!
Odoslané 21.4.2012 9:35.
Ďakujem, otec Štefan emoticon

Milá pani Jarmilka, istú súvislosť medzi mojim článkom a tým, čo ste napísali tam vidím. Aj ja niekedy chcem dať to málo, čo mám a (hlavne doma) sa mi stáva, že sa potom cítim roztrhaná a zničená. Ale to len vtedy, keď chcem ísť na vlastnú päsť, keď to neodovzdám do Jeho rúk, aby to mohol premeniť, rozmnožiť a dokonca rozmnožiť natoľko, aby mi niečo zostalo a aby som sa potom necítila taká "roztrhaná". A viem, že žiť slovo je oveľa ťažšie, no verím (aspoň u mňa to tak funguje), že slová hýbu k činom, alebo k nim aspoň povzbudia.
Odoslané 21.4.2012 10:34.
Sidka, ako získať recept na ten milý smailík?
Odoslané 21.4.2012 11:04 ako reakcia na Sidónia Pálenkášová.
Stačí napísať dvojbodku a zátvorku : ) (bez medzery). Dúfam, že to bude fungovať! emoticon
Odoslané 21.4.2012 11:10 ako reakcia na Anna Václavová.
...tu sa mi to páči!!!

ten kto nevie niečo, sa spýta, ten kto vie - odpovie, poradí...

každý má právo reagovať tak ako to cíti.
nikto nereaguje správne alebo nesprávne
dôležité je, že slová niekoho v nás vyvolávajú reakciu, myšlienky plodia iné myšlienky...
teším sa, že tu nikto nedostáva pohlavok za to čo povedal- napísal...
Každý sa nachádzame v tej svojej etape kráčania, iba Boh vie, čo kto prežíva, a prečo reakcia taká, aká je...
Sloboda myslenia, prejavu, slova je to čo priniesol Ježiš.
Nie zákon, ale lásku.
Odoslané 21.4.2012 11:38.
Odoslané 21.4.2012 11:49 ako reakcia na Sidónia Pálenkášová.
Nechcela som tu riešiť môj osobný problém ale to, že denne si vypočujem niekoľko negatív a snažím sa ľudí povzbudiť./ Napr. utrápená starká, že vraj je všetkým na obtiaž a zbytočná na tomto svete sa po tom ako som s ňou chvíľku posedela a povedala,že je požehnaním pre rodinu, pretože sa modlí, začala usmievať./ Nerozdávam chlieb ani peniaze iba sa snažím o rozdávanie lásky a dobrého slova.
Ale tento týždeň som bola sama asi naladená negatívne, dozvedala som sa neskutočné veci. Nedeľná kázeň spustila lavínu a ja som stratila reč. Pre zmenu som potrebovala povzbudenie aj ja. Tak mi prepáčte môj výkrik.
Odoslané 21.4.2012 23:23.
Vôbec sa nemáte za čo ospravedlňovať. Všetci máme občas dobré týždne a občas tie ťažšie. Ale budem na Vás myslieť v modlitbe, nech čím skôr prídu tie lepšie emoticon
Odoslané 22.4.2012 11:41 ako reakcia na Jarmila Haragová.
emoticon emoticon emoticon , toho posledného ti posielam za modlitbu . VĎAKA
Odoslané 22.4.2012 20:11 ako reakcia na Sidónia Pálenkášová.
Jarka, chvála Bohu je preč doba, kedy sme museli čušať. A nesmeli sme povedať že nám je na figu. Bez zdieľania sa nikto nebude vedieť čo ťa kvári, nebude môcť pomôcť modlitbou, alebo hocijako inak, ak sa nedozvie, že sa niečo deje.
Nič si z toho nerob, len sa stále ak cítiš , že sa ozvať máš, ozvi.
emoticon
Odoslané 25.4.2012 10:42 ako reakcia na Jarmila Haragová.
pravda. je to ťažké, bolestivé a pre človeka "nepríjemné". Ale ak sa nemýlim, Ježiš nesľúbil, že to pojde ako po masle. Hovoril, že nás budú prenasledovať, hanobiť a vraždiť kvôli jeho menu. Nikto na svete so zdravym rozumom nezoberie job, v ktorom je ista smrt, bolest, znicenie. Hovori sa tomu pud sebazachovi. Tak preco mucenici dokazali podstupit smrt a potupu kvoli jednemu menu? Blázni? Možno, aby zahanbili múdrych. Ale predovšetkým mali oči dokorán. No nie na svet ale na prisľúbené kráľovstvo a nekonečnú lásku Krista, v ktorého uverili. Na vzkriesenie po smrti.
Vždy bolo a bude ťažké robiť dobré veci. Zabiť je ľahké a vzdať sa života pre druhého ťažšie. Ježiš nerobil dobro preto, aby bol obľúbený, ale preto, lebo to je jeho podstata.
Odoslané 25.4.2012 12:30 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Ukazujem 1 - 20 z 21 výsledkov.
z 2