Keď som Knihu Judith preberala na biblickom krúžku, viacerí, najmä staršie ženy oľutovali, že sa dali nahovoriť na starozákonné príbehy. "Veď je to samý horor...kto to má počúvať a načo nám to je?" Nenápadný mládenec sa ozval: "Tety, podľa mňa bol najväčší horror ukrižovanie Pána Ježiša". A nastalo ticho.
  Asýrčania dobyli najprv sever - Izrael, neskôr sa však chceli zmocniť Judska a najmä Jeruzalema. Ich kráľ Assurbanipal  vyslal vojvodcu Holoferna s veľkým vojskom . Najprv obsadzovali a vyvražďovali menšie mestá. Tak prišli k malému, ale opevnenému mestu menom Betúlia.Ľstivý Holofernes obkľúčil mesto a dal pretrhnúť vodovod a  vedel, že tým spôsobí obyvateľom istú smrť. Len-len že predstavení mesta nepodľahli a nevydali mesto bez boja Asýrčanom.
  Judith, hrdinka, po ktorej má kniha pomenvanie, bola zbožná vdova, jej život sa podobal životu prvokresťanských vdôv, ktoré sa venovali predovšetkým modlitbe a almužne.Vedená Božím duchom sa vybrala za ustráchanými predstaviteľmi mesta a oboznámila ich s Božím vnuknutím, aké dostala. Ľudí povzbudzovala k pokániu a dôvere v Boha a začala od seba. Sama si obliekla kajúce rúcho a modlila sa s dôverou o záchranu.
  Pri istej príležitosti, tiež z Božieho vnuknutia, však zamenila svoje vdovské šaty za nádherné rúcho, ovešala sa šperkami a spolu so slúžkou sa vybrala za hradby mesta. Stráže ju chytili a predviedli pred Holoferna.Ten bol očarený jej zjavom a myslel si, že zradila svoj národ a utiekla. Ponechal ju v tábore a jeho úmysly si nie je ťažko domyslieť.Vystrojil honosnú hostinu pre všetkých dôstojníkov a pozvali tieto dve krásne ženy. Vypilo sa množstvo vína a keď sa vojaci a dôstojníci rozišli, Holofernes bol taký opitý, že namiesto dobrodružstva s krásnou Juditou upadol do hlbokého spánku. Vtedy Judita využila príležitosť, vzala si jeho meč a na vlastnej posteli mu odťala hlavu. Potom ju so slúžkou vo vreci vyniesli a vrátili sa do Betúlie. Keď im otvorili bránu a Judita porozprávala, čo vykonala a ukázala krvavý dôkaz, obyvatelia sa vyzbrojili, pretože vedeli, že opité vojsko a navyše s mŕtvym veliteľom sa neubráni.
  Ba navyše, keď Asýrčania ráno zbadali, čo sa stalo, dali sa na útek. Izrealčania ich prenasledovali a mnohých pobili. Tak bola oslobodená a zachránená Betúlia, ale v konečnom dôsledku i Jeruzalem.
  Všetci ľudia sa radovali z víťazstva a ospevovali Juditu: "Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho ľudu". Ale aj Judita spieva na konci knihy Bohu chválospev a vďakyvzdanie. Do konca života žije vo svojom vdovstve v skromnosti a nábožnosti.
  Antifonu. "Ty si sláva nášho národa, ty si radosť nášho ľudu"....možno často počuť na mariánske sviatky. Niektorí  biblisti prisudzujú Judite predobraz  Panny Márie. Tu býva najviac nedorozumení a pohoršenia!
  Rozhodne nie za vraždu! Nezabudnime však, že v Starom Zákone platili kruté zákony- oko za oko, zub za zub.....a s vraždami sa stretávame v celých jeho dejinách.
  Podobnosť s Pannou Máriou je v niečom úplne inom.
  V nebojácnosti. V dôvere. V spoluráci s Bohom. V oslobodení spod moci Zlého.
  Toto sú vlastnosti, ktoré chce kniha Judith predložiť aj nám. A ešte jedna vlastnosť, na ktorú sa dnes veľmi zabúda. Nie je ťažké veriacemu kresťanovi si pripomenúť, že je zodpovený  pred Pánom za všetky svoje myšlienky, slová a skutky.
  Ale dosť často zabúdame, že sme zodpovední aj za iných, za to, či ich povzbudíme alebo pohoršíme, za náš príklad.
  Modlime sa teda s nábožnou Juditou o veľkú dôveru, zodpovednosť a úprimné pokánie, ktoré do týchto pôstnych dní, ktoré spolu prežívame, zapadá.