Nikdy nebudem veriť:

- v Boha, ktorý by nestál o človeka a nemal v ňom zaľúbenie,

- v Boha, ktorý by si želal, aby som sa ho bál,  a ktorý by striehol na človeka, ako ho nachytať pri hriechu,

- v Boha, ktorý by vyžadoval, aby sme každú skúšku zložili na výbornú,

- v Boha, ktorý by hrozbou ohňa stíhal každú ľudskú radosť,

- v Boha, neschopného pochopiť, že deti sa niekedy zatúlajú a že zabúdajú,

- v Boha, ktorý by neponúkal nové stretnutia tomu, kto ho opustil,

- v Boha, ktorý by nemal pre každého človeka zvláštne, osobné a jemu určené slovo,

- v Boha, ktorý by prekážal človeku v raste, v premene seba a sveta,

- v Boha, ktorý by bol nepriateľský k hmote,

- v Boha, ktorý by bol nepriateľský l sexualite,

- v Boha, ktorý by nebol láska a nedokázal by premeniť v lásku všetko, čoho sa dotkne,

- v Boha, ktorý by navždy zničil telo, miesto toho, aby ho vzkriesil,

- v Boha, ktorý by sa staral o duše a nie o ľudí,

- v Boha, ktorého by sa nemuseli báť bohatí, predo dvermi ktorých je bieda a hlad,

- v Boha, ktorý by sa vyžíval v bolesti,

- v Boha ľudí, ktorí si myslia, že milujú Boha, keď nemilujú ľudí vo svojom okolí,

- v Boja ľudí, ktorí  chodia do kostola a pritom neprestávajú klamať, kradnúť, podvádzať a ohovárať,

- v Boha tých, ktorí si nikdy nezašpinia ruky a nič neriskujú,

- v Boha, ktorý by v mene nádeje na večný život bránil úsiliu o pretvorenie sveta,

- v Boha kazateľov, ktorí majú pripravenú odpoveď na každú otázku,

- v Boha, ktorý by bol monopolom iba jednej rasy, či kultúry,

- v Boha, ktorý by nebol prítomný všade tam, kde sa milujú ľudia,

- v Boha, ktorého by bolo možné stretnúť len v kostole,

- v Boha - naivného starčeka, ktorého je možné podľa ľubovôle zneužívať,

- v Boha, ktorého by mohli pochopiť len múdri a dospelí,

- v Boha bez tajomstiev,

- v Boha, v ktorého by som nemohol dúfať proti všetkej nádeji.

ÁNO, MôJ BOH JE INÝ BOH!

(podľa kardinála Maximóza IV)