Narodil som sa do veľmi chudobnej rodiny kde žilo 8 detí. Ja som najstarší. Keď veci u nás doma začnú byť pre nás ťažké. Začnem si myslieť , že môj život nemá žiadny význam. Raz môj strýko prišiel a zobral ma žiť preč sním a jeho manželkou.
Bol som veľmi šťastný a myslel som si že budem mať lepší život. Nevedel som aké to tu pre mňa bude. Strýkova manželka ma nebrala ako jej dieťa a robila môj život veľmi ťažkým , tak som plakal a prosil Boha nech ma nechá zomrieť.

Jeden deň moja kamarátka prišla a zavolala ma na jedno kresťanské stretnutie. Tam som počul tieto slová , „Bez ohľadu na to čím prechádzaš , Boh na teba nezabudol. Nauč sa odpustiť tým  čo ti ublížili.“ Povedal som si , že nikdy neodpustím mojim rodičom za chudobu , alebo strýkovi a jeho manželke za to ako sa o mňa starali. Ale ten deň mi Boh ukázal že im musím všetkým odpustiť!
     Slová ktoré som počul od prednášateľa na stretnutí , vyzerali ako keby patrili mne. Uvedomil som si že moje zmýšľania o mojej rodine boli zlé. Potreboval som Boha aby odpustil mne a potom som mohol odpustiť ja im všetkým. Tú noc som padol na kolená , plakal som a modlil sa k Bohu. Ja viem že mi odpustil a že bude navždy môj milujúci priateľ a môj pomocník.

Zdroj:SOON!203