Podobenstvo o sudcovi a vdove. – 1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2„V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“ 6A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“( LK18,1-8)

Keď som si prvý krát prečítala, že mám ísť a hlásať evanielium človeku, ktorého prvého stretnem, prišlo mi to trochu zváštne a divné. Ale potom som si povedala že veď prečo nie. Prečo by som to nemohla spraviť. Veď Koľko obetoval on nám, aby nás vykúpil. Tak som začala teda s mojou kamarátkou a povedala som jej ako ju Boh miluje i keď sa možno častokrát cíti byť sama. Len tak sa na mňa pozrela a usmiala sa. Začala sa ma pýtať rôzne otázky a bola som rada, že to i keď možno len malí kúsok jej duše zasiahlo. Veľmi chcem, aby sa dostala k Bohu i keď jej cesta bude možno tŕnitá.

Boh podáva ruku každému jednému z nás. Prostedníctvom ľudí sa dozvieme také veci, čo by sme asi nikdy nečakali. Až teraz som si uvedomila, aké dôležité je hlásať evanielijum. Aké potrebné je, aby sa vôbec ľudia mali od koho dozvedieť o Bohu niečo viac ako len to, že existuje a že uzdravuje a pomáha. NIe aby sa len dozvedeli, ale aby pocítili Božiu lásku na sebe. Aby aj oni ďalej mohli povedať, aké je to super byť v Božej prítomnosti. Koľko milostí dostávame a my si to ani častokrát neuvedomujeme.

Tiež som hlásala o Bohu svojim birmovancom. Možno doteraz nepochopili, vlastne o čom to celé je. Možno vtedy ani nevedeli, či veria alebo neveia v Boha. Ale teraz je to už úplne iné. Vždy sa pýtajú niečo nové, aby sa dozvedeli o Bohu viac. Chcú sa k nemu priblížiť a je úžastné ako sa im to darí. Tak ako je na obraze, kde Ježiš klope na dvere bez kľučky a len mi sa môžme rozhodnúť, či mu otvoríme alebo nie. Som strašne šťastná, keď sa v mojom okolí stále viac a viac ľudí rozhodne pre možnosť otvoriť mu.

Ubezpečujem každého, že kto sa takto rozhodol, vybral si o najlepšie, čo mohol v živote spraviť.