Sníval sa mi sen. Boh mi dal indíciu, že keď vystúpum z autobusu, budem evanjelizovaať. Ráno som sa zobudila a povedala som si: Tak tento bol dobrý... :) Veď sa teraz nikam nechystám, cestovať autobusom určite dnes nebudem. A ani som necestovala. Na čo som však nemyslela bol fakt, že som mala cestovať nasledujúci deň do Nitry. Medzitým som na môj sen samozrejme zabudla, lebo som si povedala, že to vôbec nemalo význam. Na druhý deň som však vystupovala z autobusu a zrazu som si uvedomila, že to mám urobiť. Vystupoval so mnou jeden pán a cítila som, že by som za ním mala ísť a povedať mu niečo o tom ako ho má Boh rád... Bolo dosť nezvyčajné, že keď vystúpil, tak ešte čakal a pozeral sa na mňa. Ja som však pokračovala v ceste a sem tam som sa za ním obzrela. Niečo vo vnútri mi hovorilo, že čaká na to, aby som ju zjavila Božiu lásku...ale ja som zapochybovala a kráčala som ďalej. Asi som to mala urobiť, ale v ten večer som Boha veľmi prosila, aby mi dal ešte jednu šancu: "Pane, prosím, chcem to urobiť pre Tvoje kráľovstvo...Teraz to už zvládnem. Idem do toho!! " Odpoveď prišla veľmi rýchlo. Počas modlitby som si otvorila písmo a a Boh mi dal indície. Podľa všetkého som mala ísť na autobusovú zastávku v čase 10.15 a mala som hľadať koňa. ktorý mal mať na sebe niečo žlté. V tom všetkom som mala chaos, ale snažila som sa d§verovať Panovi a išla som tam aj s kamoškou, ktorej som povedala všetky podrobnosti. Stretli sme sa o 10.00 a hneď sa pri nás zastavila jedna naša známa, ktorú sme poznali z videnia, ale nikdy sme nejako veľmi nekomunikovali. Teraz sa však pri nás zastavila a rozpávali sme sa o všeličom možnom. Nakoniec sa s nami rozlúčila a pokračovala v ceste. V tom som sa pozrela na hodinky a bolo 10.16...Tak som ju zastavila s tým, že jej musím niečo povedať, a medzitým si rozopla bundu a vydela som na jej šály kus žltej farby. Povedala som jej o mojom sne a o tom, že Boh ju neskutočne miluje a že sa o ňu veľmi stará. Ona sa chvíľu pozerala a povedala, že to potrebovala počuť. Pevne som ju obiala a rozlúčili sme sa. Potom som ju stretla na sv.omši a ten úsmev, ktorý žiaril na jej tvári bol asi jeden z najkrajších úsmevov aký som kedy videla a mala som z toho obrovskú radosť...