Zaira strávila roky hľadaním odpovedí na svoje otázky. Nič nedokázalo utíšiť bolesť v jej srdci – až kým nestretla Boha v Biblii. Povedať „áno“ nasledovaniu Ježiša znamenalo žiť do život prenasledovaného človeka.

Zaira* zavrela dvere stodoly a zabarikádovala ich. Nemohla dovoliť, aby niekto iný videl, čo sa chystá urobiť, počul, čo sa chystá povedať. Sama si kľakla a modlila sa: „Ježišu, príď do môjho srdca. Som hriešnica. Odpusť mi moje hriechy.“

Touto modlitbou sa skončili roky hľadania; tou modlitbou sa začali roky prenasledovania.

Hľadajúca a vystrašená

Zaira vyrastala v strachu, desila sa toho, čo sa s ňou stane po smrti. Veľmi sa snažila plniť všetky náboženské požiadavky, dokonca sa naučila naspamäť dlhé a zložité modlitby a recitovala ich vo dne v noci. „Stále som opakovala islamské modlitby, ale stále som hľadala.“

Potom ju postihla tragédia: jej otec ťažko ochorel a zomrel. V zármutku volala k Bohu: „Existuješ, alebo nie?“ spýtala sa. „Kde je môj otec?“

Božia odpoveď prišla prostredníctvom knihy. Keď prehľadávala veci svojho otca, s prekvapením našla niekoľko kresťanských kníh, ktoré kedysi dostal a ktoré si z nejakého dôvodu nechal. Jedna kniha sa zrejme zaoberala otázkami, s ktorými sa roky trápila.

„Čítala som o Ježišovi,“ spomína. „Písalo sa tam: ‚Kto verí v Ježiša, nezomrie, ale bude žiť.‘ To bolo to, čo som hľadala. Našla som to. Všetko sa to do mňa vlialo ako cez lievik.“

V tej chvíli sa Zaira rozhodla. Išla do stodoly, pomodlila sa modlitbu a pocítila radosť, akú nikdy predtým nepoznala.

 „Mala som pocit, akoby som vyletela hore a spadla späť,“ povedala. „Moje ústa nemohli prestať hovoriť ‚Ježiš‘.“

Prenasledovanie a bolesť

Odvtedy sa jej život zmenil. Zaira sa stretla s kresťanmi zo susednej dediny, ktorí jej dali ďalšie knihy na čítanie. Keď sa to však dozvedel jej najstarší brat, rozzúril sa a hodil jej vzácne knihy do ohňa. Napriek svojmu hnevu sa Zaira stretávala s inými kresťanmi, kedykoľvek mohla. Rozprávala svojim mladším sestrám o Ježišovi. Niektorí z jej rodiny a priateľov sa dokonca stali kresťanmi.

To len ešte viac rozzúrilo ostatných členov jej rodiny. Niekoľkokrát ju zbili, aj keď bola tehotná. Jeden z jej bratov sa ju snažil prinútiť recitovať islamské vyznanie viery. Keď Zaira odmietla, odmietol ju s výkrikom: „Nemám sestru. Odíď! Nechcem mať s tebou nič spoločného!“

„Všetko, čo som povedala, bolo: ‚Áno, Bože.‘ To je všetko,“ hovorí Zaira. „Potom som odpustila svojej mame, bratovi a všetkým.“

Úžasný zázrak

Zaira sa po tejto udalosti niekoľko rokov nestretla so k svojou rodinou. Počas jej neprítomnosti boli prenasledovaní aj príbuzní, ktorí sa stali kresťanmi. Niektoré z jej kresťanských neterí boli nútené vydať sa proti svojej vôli, iné boli kruto zbité. Rovnako ako Zaira, aj ich viera bola silná.

 „Kým nás bili, predstavovali sme si Ježišovo utrpenie,“ povedal jeden z nich Zaire. „Dodalo nám to silu.“

Nakoniec sa veci zmenili. Príklad Zairy a ostatných veriacich zmenil postoje ľudí okolo nej. Potom sa stalo to, čo Zaira nazýva najúžasnejším zázrakom: jej svokra sa stala kresťankou.

„Myslela som si, že aj keby uveril celý svet, moja svokra nie. Keď uverila ona, otvorili sa mi oči,“ spomínala.

Open Doors podporuje mnoho žien, ako je Zaira, a to prostredníctvom programov zamestnanosti a odbornej prípravy, ktoré im pomáhajú získať nezávislosť, a prostredníctvom školení, ktoré im pomáhajú žiť svoju vieru. A s vašou pomocou je Zaira schopná podporovať ďalšie zraniteľné ženy, ktoré čelia izolácii a prenasledovaniu a ktoré čelia emocionálnemu, psychickému a fyzickému zneužívaniu.

 „Musíte byť odvážni, pevne stáť vo svojej viere,“ hovorí. „Musíte ísť ďalej s dvoma zbraňami: modlitbou a Slovom.“

Skrátené

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors