Ako vždy aj tento rok bol veľmi uponáhľaný, a chvíľami bolo skutočne ťažké nájsť si chvíľu čas na stíšenie, prežitie chvíle, ktorá teraz beží.... a tak sa pomaly ale isto začali približovať Vianoce. Radosť. Narodenie. Všetko sú to pojmy, prinášajúce svetlo do duše. A pomaly mi to začalo dochádzať.

Na začiatku každého vzťahu je úžasná radosť, že sme objavili niekoho, komu na nás skutočne záleží. Že existuje niekto, komu pôsobí radosť a šťastie, že nás má. Zisťujeme, že sa nemusíme na nič hrať. A zároveň aj ten druhý je nami milovaný – je to vzájomné, obohacujúce... no proste explózia lásky tu na zemi medzi dvoma zaľúbenými ľuďmi. Postupne ako vzťah pokračuje si títo dvaja uvedomujú, že naozaj k sebe patria, chcú všetko robiť spolu, mať všetko spoločné, o všetko sa deliť. Vstupujú do manželstva.... láska – tá krásna bujará sa postupne mení. Má iné nároky na život. A keď manželia nezabudnú na to spoločne prežívané šťastie a budú ho chcieť nájsť, pôjdu za hlasom srdca, zistia, že láska síce už nie je taká „emocionálna“, ale je hlbšia – spolu nachádzajú skutočné hodnoty a hlbšiu jednotu medzi sebou.

Táto radosť je aj o to väčšia, čím viac si uvedomujú tú prázdnotu, ktorú bytostne prežívali pred objavením sa, pred spoznaním. Objavením, že človeku nie je dobre samotnému a následným žitím pre druhého, sa každý objavuje, nachádza svoju hodnotu, nachádza svoj život. Zisťuje, že je stvorený pre lásku, šťastie. To je jeho cieľ, zmysel života.

Je pekné, že každá láska žitá tu na zemi privádza k Pánovi. Znovuobjavenie jeho lásky k nám, nás naozaj posilňuje, naplňuje odhadlaním a usmerňuje nás ako ísť za šťastím, ktoré sme cítili, že je našou cestou, zmyslom života. Načerpať silu tam, kde už prestávame veriť, že je možné niečo zmeniť k lepšiemu...

A zároveň aj vzťah s Pánom prechádza tiež rôznymi obdobiami, objavením prijatia, prežívaním šťastia až do špiku kostí, ale časom prichádza vychladnutie, sprenevera hodnotám, aj nevera. Začíname sa odcudzovať sami sebe, začíname pochybovať o láske – nielen našej, ale aj o tej Večnej. Začíname pochybovať, či vôbec má zmysel sa namáhať v tej ktorej oblasti.

A stále je tu prítomný Boh – Láska, smädný po vzťahu k nám, rešpektujúc našu slobodu, s ktorou nás stvoril. Stáva sa naším partnerom, prichádza na svet ako človek. Sám nás stvoril so svojím obrazom v nás. Stávame sa mu podobnými, a tak nenachádzame úplny pokoj, kým neprijmeme jeho lásku k nám. Kým nevstúpime do vzťahu s ním. Kým neobjavíme šťastie, pre ktoré sme stvorení, že sme stvorení pre vzťahy s ľuďmi. Že naším šťastím je dávať šťastie z prežívanej lásky ďalej.

Je až neuveriteľné, ako je tento svet v protiklade s Láskou – snaží sa nás celých pohltiť, aby sme zabudli, pre čo sme stvorení. Že zmyslom nášho života je žiť prijatie, jednotu, vnútorný pokoj, a že toto všetko sa dá žiť práve v tomto svete, ba priam je to naším poslaním.

Všetkým nám prajem príjemné Vianoce ako aj objavenie svojho vnútorného šťastia

Katka