Edith Jesenická píše prevažne verše z medicínskeho prostredia, pretože v ňom strávila mnoho rokov ako pacientka i sestra-asistentka. V tejto službe vidí aj duchovný rozmer.

Edith Jesenická:  SESTRA

Do brieždenia, ticha, či štebotu vtáčkov

Čo nám preťal sladkú, či bezsennú noc

V galériu očí, pokojných, či s plačom

Vchádzaš. Ani nevieš, akú ty máš moc.

Sestrička....hej, sú i také, čo sa vadia

Berú hračky, kváču za vlásky.

Aj závisť sa zjaví, niekedy priam hadia

Keď v puberte ide o lásky.

Kto vymyslel potom meno službe

Ktorá dáva svojho srdca kus

Tým, čo trpia, zoslabnutým? Túžbe

Po cti, sláve nemá kto dať plus.

Takže SESTRA. Tento pojem známy

Znamená tú, ktorá počuje.

Na ktorú smieš uprieť pohľad priamy

A deliť sa, ak sa raduješ.

Môžeš vystrieť ruky, padnúť kolo krku

Keď ťa zrazu schytí beznádej.

Srdcom sestry nie je vagón štrku

Ani kniha, ktorá nemá dej.