« Ves enrere

Martin

Dnes ráno som mala neprijatý hovor na mobile. 7:14 hod. je dosť skoro na len tak nejaký telefonát. Muselo sa niečo stať... ...číslo mamky môjho spolužiaka Martina z vysokej školy... Martinov otec je vážne chorý, preblesklo mi hlavou,ujo, alebo... Martin? Zavolala som späť. Oti, Martin má zajtra pohreb o trinástej v dome smútku, môžeš prísť? ... ... ... ani na prekvapené Prosím? som sa nezmohla. Po dlhom mojom mlčaní ticho preruší teta : "Oti,a ináč ako sa máš? " Ja jej na to: Tak teraz už nie dobre! ... vyšlo zo mňa ešte tiché: Čo sa stalo? Štebotavý hlások Martinovej mamky sa na chvíľku zlomil, a znovu nabral síl: "Pľúcna embólia. Martin odišiel do nebeského kráľovstva. Ešte v nemocnici sa na zemi Martin modlil, on už cítil že prichádza nebeské kráľovstvo, a hovoril, že má tak málo lásky... ale mal jej veľa." K rodičom, sestre Veronike a jej rodinke, i k priateľom a známym. naskočili mi v hlave spoločné strávené chvíle na internáte, Maťo, Slavo a ja, spoločné varenie večerí... ..pred vyše 20 rokmi sa Martin so spolužiakom Slavom dovalili k mojim rodičom, u ktorých sme s manželom a malým synom bývali, a ponúkli sa, že mi synka čokoládovým pudingom nakŕmia oni, nech si idem porobiť niečo iné, že mi malého postrážia... Keď som sa vrátila, našla som malého v indiánskom bojovom pomaľovaní od čokoládového pudingu. Nebolo vidno rozdiel vekový medzi dvoma čerstvýmí inžiniermi a ročným dieťaťom s pleťovou maskou z čoko pudingu s úsmevom od ucha po ucho. Neskutočná detská radosť u Maťa a Slava. Martinova radosť z presťahovania sa mojej rodiny do Jeho rodného Prešova. Koledovanie našich detí u Maťových rodičov, kde býval. Radosť z Martinovej básnickej zbierky -Vyznania Martinova radosť z jeho garsónky. Osamostatnenie sa. Radosť z našich stretnutí. Martinove veľké otvorené dlane a ešte väčšie srdce. Bože, vďaka za Martina... ...že tu bol, že žil svoj život statočne, že tu bol aj pre nás a že sme my mohli byť aj pre neho. Vďaka ti, Bože za silu pre rodičov a sestru Veroniku znášať stratu milovaného syna a brata. Vďaka za útechu, ktorú prinášaš v žiali. Vďaka za radosť, ktorú pociťujeme z Tvojej blízkosti. Bože, Tvoj bojovník Martin vybojoval svoj pozemský boj a vracia sa k Tebe. Vracia sa milovaný k Milovanému. Ďakujem ti, Bože, za dar Martina. viac o Martinovi sa dozviete z jeho stránky: http://www.surjak.talktalk.net/slovak/reviews.html http://www.surjak.talktalk.net/slovak/index.html
Comentaris
sign-in-to-add-comment
Vďaka, Oti....
Ja som presvedčená, že nebo je plné takých prostých a dobrých ľudí, ktorí si nezakladali na svojom honore....
"mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených".....spieva Spasiteľova Matka.
Je krásne mať kamoša v nebi!
Publicat el dia 30/01/13 09:46.
Mária Irma, vďaka za pripomenutie Magnifikátu. Prosila som Boha o posilu pred pohrebom, aby som už konečne prestala revať a začala sa celou bytosťou tešiť z Martinovho návratru domov. od včera sa o to snažím, ale svojimi silami to nedokážem. Stále "vytekám". Nechcem plakať smútkom ale tešiť sa s anjelmi , Máriou a Svätou trojicou zo synka, ktorý sa im vrátil zo sveta.

čítala som raz, že prechod zo života do Života je akoby dieťa vybehlo po vvyučovaní z brány školy, a tešiac sa utekalo s otvorenou náručou domov k ockovi a mamke. S istotou ich Lásky.

Viem, že netreba plakať!!!!
Pane, daj mi tvoju radosť zo spásy milovaného človeka.
Pane Ježišu, posilni moju vieru, aby som v tvojom mene vedela posilňovať iných.
Publicat el dia 30/01/13 10:45 en resposta a Mária-Irma Danieliszová.
Oti, ďakujem za blog aj za svedectvoemoticon Krásne a smutné, chcem ti dať na cestu len toľko: vyplač sa pokojne, koľko ti treba, potom sa budeš vedieť aj radovať. Nemáme nič robiť nasilu, ani sa radovať, i keď vieme, že Martin "nezomrel" ale vošiel do života. Je to ľudské, že nám títo skvelí ľudia jednoducho chýbajú, tak ľudsky na pokec a tak. Myslím, že to zistíš aj sama, keď vytečieš, potom príde tá pokojná, objímajúca radosť, uvidíš. Modlím sa, posielam ti požehnaniaemoticon
Publicat el dia 30/01/13 20:31.
Mám s tým "vytekaním" skúsenosťemoticon Uvoľňuje srdce, oblaží odľahčením a potom prichádza radosť a láskaemoticon
Publicat el dia 30/01/13 20:33 en resposta a Mária Künzl.
No, prajme mu večnú radosťv novom živote, ale ja jednoducho neverím, že tam bude nejaký "ľudský pokec" možný. Ja som po maminej smrti na 4 mesiace "zatvrdla", plakať som mohla až potom. Snáď mi dovolí Boh aspoň pozrieť, ako vyzerá- ale na pokec radšej nemyslím, keď tam budeme (ak sa tam dostanem) iba chváliť Boha...to ľudský pokec nestrpí! A preto vytekám a dúfam, že srdce ma čoskoro zradí . Ja som šťastná, že nikto kvôli mne nemusí plakať.
Publicat el dia 30/01/13 21:21 en resposta a Mária Künzl.
To ja som zase presvedčená, že tam budeme prežívať takisto vzájomnú lásku ako lásku k Bohu. Takisto ako vzťah k Nemu a v Ňom, tak aj s bratmi a sestrami. Nie ako s nejakou nezaujímavou masou iných ľudí... ale podobne ako Boh miluje každého jedného človeka, teba i mňa, tak aj ja, keď sa naplno zjednotím s Ním a s Jeho Láskou, budem schopná plne milovať a prežívať vzťah s každým človekom, ktorého tam stretnem.
Publicat el dia 30/01/13 23:30 en resposta a Mária-Irma Danieliszová.
Teda isto to nebudú rozhovory a počasí alebo o futbale... ale prežívanie skutočného vzťahu a záujmu jeden o druhého. A to všetko v jednote s nekonečným úžasným a nekonečne dokonalým ... Láskou a Pravdou. Vlastne je to všetko možné len skrze Neho. Ako ľudia by sme to nedokázali ani len chcieť. Aj to, že po takom vzťahu túžime je Jeho dar.
Publicat el dia 30/01/13 23:32 en resposta a Eva Baranovičová.
Otili, krásne si to napísala.
Som s tebou v modlitbách... a isto aj Martin. emoticon
Publicat el dia 30/01/13 23:33.
ten pokec bol myslený tu na zemi, že chýbaemoticon Nie tam na novom.
Publicat el dia 31/01/13 00:07 en resposta a Mária-Irma Danieliszová.
Otka,Maťo za teba isto už oroduje a nezadržuj slzy.
Publicat el dia 31/01/13 01:10.
Asi som desne blbá, tak prepáč. Ale nerozumiem.
Publicat el dia 31/01/13 11:31 en resposta a Mária Künzl.