Čo poviem, si prosím zapamätaj. Panna Mária prišla len preto, aby ťa priviedla znova k JEŽIŠOVI. Znovu k EUCHARISTII. Aby ti dala svojho SYNA. Pre nič iné. Prišla ťa zobudiť z tvojho sna prázdnoty. Prišla ti povedať, že si zbytočne veci komplikuješ. Že stačí sa stretnúť s JEŽIŠOM. Tak sa teraz vnútorne celkom zjednoťme. BOH ti daroval tak veľa. Máš srdce. Máš fantáziu. Máš rozum.

Môžeš prísť k BOHU! Môžeš sa skutočne modliť! Panna Mária ťa pozýva! K jednej svätej, ktorá mala vnútorné videnie raz prišiel JEŽIŠ a povedal jej: „Poď dcéra, sadni si na moje kolená, chcem ťa len trochu pohojdať..." Rozumiete, aká je viera veľmi ľahká? A jednoduchá? A ona to naozaj vo svojej duši zažila.

A keby Panna Mária mala teraz prísť a mohla by niečo povedať, tak by povedala: „Prosím ťa, poď ku mne, nemusíš nič hovoriť, môžeš zostať celkom ticho, poď, sadni si na moje kolená! Chcem byť pre teba Mamou... Ja chcem, aby si ma volal Mama! Pretože ja ti môžem dať všetko..." Prosím ťa Mama, daj aby som mohol vidieť tvoje slzy. Aby tvoje slzy vyliečili moju slabosť. Mama, chcem Ti teraz darovať moju ľahostajnosť. Celú svoju túžbu, všetky svoje zlé sklony a chcem odísť slobodný... Modlitba dieťaťa môže všetko... Keď necítiš pokoj, potom si sa nemodlil.

A to je všetko, čo som vám chcela povedať. My sa potrebujeme modliť. Ale musíme rozumieť, že BOH sa nám prihovára v tichu. Musíš byť tak ticho, aby si Ho počul! Nemôžeš príliš veľa rozprávať! Lebo tvoja duša potrebuje ticho. Keď potom povieš: „Zdrávas Mária, milosti plná, PÁN s Tebou," tak to budeš prežívať! Celá tvoja duša bude horieť... Potom jeden Otčenáš môže urobiť zázrak! Ale v boji o svoj pokoj musíš byť absolútne nekompromisný.

My nemusíme toho veľa počuť o budúcnosti. Ale vieme, že tie časy budú až také ťažké, že tí, ktorí sa nemodlili, nebudú už mať síl sa modliť. A keď sa nemodlím, tak nemám nádej. A keď som bez nádeje, tak som zúfalý človek.

Panna Mária nám hovorí: „Doba v ktorej žijete je veľmi vážna." A myslím, že to každý z nás viac či menej môže vo svojom vnútri cítiť. Môže cítiť taký vnútorný boj, a je možné v tých najmenších situáciách povedať áno alebo nie. Pôsobenie zla je naozaj silné! Ale BOH na druhej strane nám, prirodzene, chce dať mnoho milostí.

A tým, že sa to tak veľmi stupňuje, my naozaj žijeme na nejakom prelome a v čase, ktorý je veľmi rozhodujúci.

Vnútorný pokoj...To, čo nám berie náš pokoj je vždy hriech...že sme dovolili, aby láska bola zranená...nič na svete nieje hodné toho, aby ti zobralo pokoj...pravý plod pravej modlitby je vždy pokoj. Každý akt našej pokory BOH odmení Svojím pokojom. Ja, aspoň vždy potom, keď som padla, alebo keď sa stalo niečo, čo som nechcela, aby sa stalo, keď som znovu pozrela na BOHA, tak som musela vstať a ísť ďalej. Potom som vždy cítila veľmi hlboký pokoj. Pokoj je príliš vzácna vec na to, aby sme ho napájali na niečo vonkajšie. Pokoj nieje závislý od ničoho. Ten sa týka mojej najhlbšej túžby...pokiaľ mám túžbu po BOHU...potom BOH bude viesť moje vonkajšie kroky.

Je to dôvernosť medzi mnou a NÍM. Vidíme, že je veľa zla vo svete. Ale cítime, že ešte predsa niečo musí prísť. Príde čas, keď sa bude musieť každý rozhodnúť, či pôjdem s BOHOM alebo proti NEMU... A k tomuto bodu musí prísť v celom ľudstve. Ked k niečomu takému príde, bude to aj preto, že človek bude nútený sa rozhodnúť. Ale bude to len z čistého Milosrdenstva.

Vtedy vybuchne všetko to, čo možno teraz skrývame. Nechcem povedať, že to bude horšie. Bude to také, že si to neviem predstaviť. Nebude to ľahké, ale každý, kto sa bude modliť, kto začne teraz, kto sa ako dieťa skryje u Márie, ten prežije. Tých, ktorí budú veľmi blízko Márie, to len znovu očistí. Viac a viac.

Preto tá doba bude mať svätých, akí ešte nikdy neboli.