« Back

Zo srdca ziaľ

 

Zo srdca ziaľ

 

Keď mi pukne srdce, nech puknú Tatry,

z jeho vnútra výjdu tiene, tak ako za tmy.

Z ich plášťov je chlad, v očiach zračí sa zlo,

čo chceli dostali, sebou stiahli na samé dno.

 

Keď mi praskalo srdce akoby pukali skaly,

z jeho vnútra, ako z hlbín tajomstvo hľadali.

Malí zvláštnu moc, kúzlo nechcených slov,

tie slová ma pália, chuť ako žeravý kov.

 

keď mi puklo srdce akoby pukla skala.

z jeho vnútra  cit i  bolesť sa vyliala.

co ostal je prach, sutiny krásnych však chladnýh slov...

 

Nakoniec srdce mi, so smútkom dobylo,

keď v poslednej chvíľke, k tieňu sa modlilo.

Nesúďte srdce, že žiaľu prepadlo.

Že chcelo lásku, to pre ňu sa trápilo...

By Jakub Šimík
5/27/13 4:28 PM
1988 Views, 0 Comments
Average (0 Votes)
The average rating is 0.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment