Adventný čas nás všetkých - iste to máme v podvedomí, ale dobré je si to pripomínať.

Bože, ty vidíš moje slabosti, pády. Väčšinou, keď veci idú správnym smerom, keď sa cítim v pohode, zabudnem sa prihovoriť k tebe. Však keď sa vo mne niečo búri, keď pociťujem utrpenie, v tom momente slová: „Bože,  daj, aby..., Bože pomôž, Bože zachráň ma!“ sa derú k tebe.

Hneváš sa na mňa preto?  Prosím ťa, odpusť mi aj túto vinu. Odpusť, veď aj teraz prosiť chcem! Nielen pre seba, ale aj pre iných. Pre nás, ktorí bezhlavo lietame po  vyzdobených, vysvietených adventných uliciach, skúmame vianočné katalógy a reklamy, že čo, a kde, z akého úveru môžeme nakúpiť, aby sme mali bohatšie Vianoce. Akokoľvek staromódne znie, prosím, vráť nám trochu radosti z orechov a jabĺk! Daj, aby sme sa vedeli kochať  na fňukaní našich detí, aby sme sa vedeli smiať a mali odvahu plakať, kedy sa nám to páči. Aby sme sa občas dokázali očistiť vo veľkom náreku, aby sme sa nehanbili za to, že nie sme len majetnícke automaty, sústredené len na úspech, ale vnímavé, citlivé, krehké stvorenia, ktoré utŕžia množstvo rán, úderov a sklamaní na svojich životných cestách, vo svojej kariére.

Pane, daj, aby sme sa mohli vyliečiť z týchto našich neduhov. Daj nám poznanie, aby sme vedeli, že kedy sa oplatí škrabať zubami - nechtami a kedy máme poľaviť.  Daj, že keď sme premeškali niečo dôležité, aby sme dokázali na úrovni - ľudsky uniesť bolesť zo straty. Osloboď nás od hnevlivosti,  nenávisti, pomstychtivosti, nepriateľstva, závisti, posudzovania! Pane, daj nám vzájomnú  dôveru, daj, aby sme sa usmievali aj pri pozorovaní v tichosti, aby sme objavili sviatočné chvíle pri bežných veciach v každodennom živote.

Pane, daj, aby sme vždy začínali deň so slovami: „Ďakujem ti Bože!“ Odpusť nám naše viny a daj, aby sme aj my odpustili svojim vinníkom! Udeľ nám pokoj, lásku a porozumenie pre všetkých! Amen

Anna Václavová