Drahý priateľ,

Ako sa ti darí? Rád by som ti poslal pár slov, aby som ti povedal, ako ťa milujem a ako sa o teba starám.

 Včera som ťa videl, ako hovoríš so svojimi priateľmi. Celý deň som čakal a dúfal, že si pohovoríš i so mnou. Keď nastal večer, daroval som ti na ukončenie dňa veľkolepý západ slnka a čerstvý vánok, aby si si odpočinul, a čakal som. Ale ty si neprišiel. Och, áno, akú bolesť mi pôsobí, ak som takto zabúdaný, napriek tomu ťa však milujem.

 Dnes v noci som ťa videl , ako som zatúžil, aby som sa dotkol tvojho čela, rozlial som po tvojej tvári i vankúši mesačný lúč a stále som čakal. Ty si však napriek tomu ku mne neprehovoril. Prebudil si sa neskoro a ihneď si odišiel do práce a moje slzy sa zmiešali s dažďom, lebo práve pršalo. Dnes vyzeráš tak smutne, že mi to láme srdce, pretože ja rozumiem. I mňa priatelia tak často opúšťali a zraňovali. Keby si aspoň so mnou rozdelil o svoju bolesť i samotu. Som si istý, že by som ťa bol mohol potešiť. Milujem ťa, a usilujem sa ti to povedať modrosťou oblohy a hebkou zeleňou trávy, šepkám ti to lístím stromov a píšem ti to farbou kvetov. Volám k tebe horskými potokmi a do vtákov vkladám milostné piesne, aby ti ich spievali. Odievam ťa teplom slnka a ovzdušie preciťujem vôňou parfumami prírody.

 Moja láska k tebe je hlbšia než oceán a väčšia než tá najživšia z tvojich žiadostí. Och, keby si len vôbec vedel, ako rád by som chcel s tebou hovoriť a sprevádzať ťa na ceste. Viem, že je to na tejto zemi ťažké. Naozaj to viem, žil som na nej. Volaj ma, žiadaj ma, volaj ku mne, nezabúdaj na mňa ! Mám toľko vecí, s ktorými by som sa chcel s tebou rozdeliť.

 Už ťa nebudem obťažovať, si slobodný v tom, či ma prijmeš za priateľa. Rozhodnutie je na tebe. Vyvolil som si ťa a preto budem na teba čakať, lebo ŤA MILUJEM !