„Moje telo sa utváralo v lone matky, za desať mesiacov som nadobúdal pevný tvar“                                                                                                              (Múd 7, 1-2)

V poslednom čase sa pýtam sám seba:

To do akého obdobia si sa to narodil?

Veď človek kde sa len pozrie, spoznáva ustavičnú nespravodlivosť. A to hlavne na tých najbezbrannejších. Thomas Paine niekedy učil, že : „pri zrodení každého jednotlivca sa rodia nové práva, ktoré nijaká predchádzajúca zmluva nemôže ani obmedziť, ani vymedziť.“ [1]

Vychovávanie detí homosexuálnymi pármi

Príkladom môže byť anglický homosexuálny pár Barrie Drewitt-Barlow (44) a jeho partner Tony (49). Obrátili sa na súd a a chcú žalovať Cirkev, ktorá odmietla požehnať ich manželstvo. Tento pár z Danubry (Essex) žije v registrovanom partnerstve už sedem rokov a vychováva päť detí od matiek, ktoré im na tento účel “prenajali” svoje maternice.[2]  - O akom manželstve chcú hovoriť? Aké osoby z nich chcú vychovať? Nebude týmto deťom chýbať materinský cit?

Verejne nemôžem povedať aké ma moje dieťa pohlavie

Ďalším silným príkladom je kráľovská rodina Kate a William, ktorá oznámila svetu, že pohlavie ich dieťaťa je mužské. Avšak na sociálnych sieťach sa už ozvali gender “experti”, ktorí prehlasujú, že toto vyjadrenie kráľovskej rodiny nie je korektné, lebo vonkajšie pohlavné znaky ešte nič neznamenajú a takéto malé dieťa si ešte nevie vybrať svoje pohlavie. Konkrétne píšu: “Nie je vari príliš skoro takto mu vnucovať pohlavie?”; “Chlapec? Nechajte ho, nech si samo vyberie čím chce byť! [3] - Je pohlavie o pocite? Raz pocítim, že som muž tak si zvolím, že budem muž a keď pocítim, že som žena - tak som žena? Mám sa báť v budúcnosti ako rodič svojho dieťaťa povedať pred susedmi -  tak narodilo sa nám dievčatko? Či už „navonok“ dodám: Ale veď počkáme uvidíme na čo sa bude cítiť v budúcnosti!

Počaté deti už budú mať troch genetických rodičov

Anglicko by a mohlo stať prvou krajinou, ktorá schváli techniku vytvorenia embrya na princípe „troch rodičov“. Vedci už vytvorili plody z genetického materiálu troch rodičov. Použitá technika zahŕňa prenesenie materiálu z bunečného jadra vo vajíčku matky, ktorá trpí mitochondriálnou chorobou do zdravého darujúceho vajíčka druhej matky. Vytvorené zdravé mitochondriálne bunky sú potom prenesené do embrya počatého in vitro. Vedci zdôraznili, že od darujúcej matky pochádza len 0, 1 percenta DNA dieťaťa.[4] - Kto rozhodne o živote počatých detí od troch rodičov? Čo keď sa rozhodne matka s 0, 1 či potom s 0, 2 percentami DNA mať právo na toto dieťa? Nehrozí náhodou genetická selekcia ak ľudské embryá nespĺňajú „požiadavky na kvalitu“? Kto rozhodne ty žiješ a ty nie - matka, otec, „darcovská matka“, vedec ? Nie je náhradné materstvo novým priemyslom v ktorom sa už teraz začína točiť množstvo peňazí? Vôbec týmto ľuďom nevadí neetickosť, deštruktívnosť a desivosť týchto experimentov? Aký to bude mať vplyvy na deti po narodení keď sa dozvedia, že v podstate som splnil/a požiadavky na kvalitu u troch rodičov a vedcov? Ale nedá im to a budú sa pýtať tieto deti ďalej: „A  čo sa stalo s tými deťmi čo nesplnili tieto kvality?“

Žijeme vo zvláštnom svete nespravodlivosti. V Belgicku chcú, aby mali na eutanáziu nárok mladší ako 15 rokov. Minulého roku eutanázia  v Belgicku ukončila 1432 životov ^[5] V Holandsku môžu skôr ukončiť život u nevyliečiteľne chorých detí.^[6] Na Slovensku  sa v r.2011  zabilo bez mihnutia oka  11 789 počatých detí. ^[7] V r.2012 nastalo  registrovanie potratových tabletiek Medabon a Mifegyne.^[8] Obchod a zisk sa stal dôležitejší ako život človeka. Pritom účinky potratových prípravkov na zdravie dievčat mladších ako 18 rokov neboli nikdy skúmané a v poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o rizikách „domáceho potratu“ pre fyzické aj psychické zdravie ženy,^[9]

Peter Sewald raz položil otázku emeritnému pápežovi Benediktovi XVI.:

Je to problém autority, že dnešná liberalistická spoločnosť si už nechce dať nič povedať? Alebo je to problém komunikácie, teda že sa Cirkev nevie podeliť o svoje tradičné hodnoty, vyjadriť pojmy ako hriech, pokánie a obrátenie? pápež odpovedal takto: „Povedal by som, že oboje. Súčasné myslenie, ktoré dosiahlo mnohé úspechy a obsahuje veľa správneho, však obrátilo základnú orientáciu ľudí vo vzťahu k skutočnosti. Už nehľadá tajomstvo, božské, ale verí, že vie  - veda odhalí to čomu ešte nerozumieme, je to už len otázka času a budeme ovládať všetko. Pri takomto chápaní sa vedeckosť stala všeobecne najvyššou kategóriou. Nedávno som sa musel zasmiať, keď v televízii povedali, že bolo vedecky dokázané, aká užitočná je nežnosť matky k svojim deťom.“[10]

A dalo by sa pokračovať aj ďalej avšak vyvstala prostá otázka:

Prečo si sami seba nevážime a siahame ľahkovážne na dar života v ktoromkoľvek štádiu?

Možno sa nachádzame v mentalite, ktorá si už prestala mať v úcte samého seba, a preto si nevie ani vážiť dar počatého života. Upriamili sme sa viac na egoizmus ako si užiť, už akosi nezvýšil čas na obetovanie a darovanie sa. Prípad Paula Marqueza hovorí za všetko, keď sa pokúšal predať svoju dcérku on-line za 100 dolárov. Dôvodom bola pre neho skutočnosť, že dieťa matke zaberalo toľko času, že už nestíhala sa venovať svojmu partnerovi Paulovi.[11]

Mať pohodlie a užiť si sa stali zásadné premisy súčasného „zhýčkaného“ človeka. 

Avšak aj tu sa objavujú na horizonte výzvy:

Odvážne heslo Benthmana - „happiness of the geatest number“ „Šťastie pre čo možno najväčší počet ľudí“ [12] a dá sa uskutočniť?

Dá sa súčasný stav ľudskej spoločnosti vôbec zmeniť?

Ako už môžem ja jednoduchý človek pomôcť spoločnosti?

Určite sa dá začať od seba a srdce otvoriť Pánovmu dotyku.  Celostné prijatie od Božieho Syna je silná záležitosť od ktorej sa odvíja úcta k sebe a potom aj počatému životu. Veď každý „ľudský plod už od prvého okamihu svojej existencie, teda od okamihu vzniku zygoty, vyžaduje bezpodmienečný rešpekt, aký morálne patrí ľudskej bytosti v jej telesnej a duchovnej celistvosti. Ľudskú bytosť treba rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou už od jej počatia, a preto od toho istého okamihu musia sa jej priznať práva osoby, medzi ktorými patrí prvé miesto nenarušiteľnému právu každej nevinnej ľudskej bytosti na život.“[13]

Je úžasné zistiť, že sme stvorení pre vzťahy. Ako to zistila skupina talianskych vedcov „ktorá skúmala dvojičky ešte v tele matky, zistila, že embryá už od 14 týždňa robia voči sebe cielené pohyby. A už počas prvej hodiny po pôrode začínajú novorodenci napodobňovať gestikuláciu a mimiku. Pretože od tohto okamihu je komunikácia nevyhnutná  na prežitie. Rodičia  majú z týchto prvých imitácií radosť, tvarujú ústa do O, vyplazujú jazyk. A vedci žasnú - už novorodenci pozorujú, čo robí ich náprotivok! Prenášajú  to na vlastné telesné pocity! Majú zmysel pre napodobňovanie! Nie je to nič menej ako počiatok intersubjektivity, čiže schopnosti rozumieť iným a vžiť sa do ich pocitov. Z neurologického hľadiska je to revolučné zistenie. Kým doteraz sa na mozog hľadelo ako na orgán, ktorý je izolovaný do okolitého sveta, teraz sa ukazuje, že mozog je orgán „sprostredkujúci“ vzťahy.“ [14]

Je úžasné spoznať manželské páry s deťmi, ktoré prijali učenie Cirkvi a zistili, že teraz dostávajú bohaté požehnanie. Ježišovo evanjelium im dáva voľnosť, aby mali ešte väčšiu dôvernosť. Ovocie je v ich životoch zjavné: stabilita, bezpečnosť a verná láska.

Ak si skutočne v srdci zistil/a, že máš úctu k daru života neváhaj -  poď von a bojuj za život spolu s ďalšími 22. septembra v Košiciach. (http://pochodzazivot.sk/)

brat kňaz Karol Baran  OFMCap