„A nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?“ (Job 31, 15)

V súčasnej spoločnosti, ktorá je obrnená „hrošou kožou“ - neľudskosti, sa pomaličky vytrácajú základné postoje k dôstojnosti človeka. Kedysi sa bl. Pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium Vitae vyjadril, že „antihodnoty, vlastné "antikoncepčnej mentalite" - ktorá je niečím úplne iným ako zodpovedné otcovstvo a materstvo, prežívané v rešpektovaní úplnej pravdy o manželskom akte - spôsobujú, že práve toto pokušenie stáva sa ešte silnejším, keď príde k počatiu "nechceného" života.“[1]

Nachádzame sa uprostred konzumnej a hedonistickej spoločnosti, ktorá sa podozrivo pozerá na počaté dieťa v lone matky.

V tomto prípade sa na dieťa pozerá, že je skôr na príťaž, ako nezaslúžený dar od Stvoriteľa.

Dvaja (muž a žena), keďže sa majú radi dohodnú, sa na spoločnom živote, veď načo by potrebovali "papier", veď aj tak sú "jedno". Ich "záväzný" život vyskúša prichádzajúce dieťa. Od tejto chvíle sa v ich životoch začali „veľké problémy“ - prichádzajúce dieťa ohrozuje ich pohodlný život. 

Sú postavení pred rozhodnutie zachovať si svoj status pohodlia, konzumu, vyžitia v každej oblasti, alebo začať sa deliť a obetovať sa.

Nie všetky "partnerské zväzky"  to v súčasnosti zvládli, a tak hľadajú najschodnejšie riešenie a ním je abort. V dieťati vidia lúpežníka, teda toho, kto ich chce okradnúť o každoročnú dovolenku, o výmenu nového auta, o množstvo času, ktorý doteraz strávili sami pre seba a ako si zmysleli a teraz sa s „ním“ zrazu musia rozlúčiť.

Podľa skúseností pani Corenlie Lassayovej (má v Nemecku poradňu "Pro Femina) je motívom pre potrat u žien to , že „ich partner dieťa nechce.“ Sú vystavené enormnému tlaku a dostávajú sa do ostrého konfliktu s otcom dieťaťa, ktorý sa po správe o počatí „totálne zmenil a nechce sa viac k žene priznať“, pokiaľ plod takzvane „nedá preč“. Nie je pravda, žeby partneri dieťa nechceli. Ich vzťah je založený na myšlienke „dieťa áno, ale nie teraz“. Vzťah je vraj ešte „príliš čerstvý“ obaja sú „ešte veľmi mladí“ alebo sa chcú najprv „etablovať v zamestnaní“. Znie to paradoxne, ale je to tak: Každá tehotná žena v tomto konflikte si praje stabilnú rodinu pre svoje dieťa, ale keď sa to javí v danej chvíli nereálne, uvažuje o potrate.“[2]

Počaté dieťa - katastrofa

Ďalším motívom je pozeranie na počaté dieťa ako na katastrofu. Mladá žena sa prizná svojim rodičom, že je v inom stave. A keďže oni tvrdo pracujú, aby sa postarali o jej súrodencov a zrazu, sú pomyselne tlačení k tomu ešte pridať, aby sa postarali o ďalšie dieťa. Tvrdo pritlačia na dcéru, aby išla na potrat s jasným ponaučením: „Si schopná postarať sa o toto dieťa?“

Počaté dieťa - lacný „genetický materiál“

Iný pohľad majú počatý človek v prvotných štádiách - embryo - vedci. V ich očiach je lacný „genetický materiál“, s ktorým si môžem robiť, čo mi napadne. Jerôme  Lejeune genetik svetového mena sa raz vyjadril: „Nepoznám taký experimentálny pracovný protokol, ktorý by sa nedal rovnako sledovať aj na šimpanzoch.“ „Množia sa návrhy zákonov, ktoré si robia nároky na veľmi mladé bytosti. Odkiaľže táto chuť na celkom čerstvé mäsko? Hlavná príčina je, ktorú sa ledva odvážime vysloviť - taká je podlá vo svojej podstate - že zárodok šimpanza je poriadne drahý (opicu treba vychovať)“ A zárodok človeka?! [3]

Počaté dieťa nájomca

Novinkou z inovácii pohľadov je náhradná matka, ktorá vníma počaté dieťa ako nájomcu bytu na 9 mesiacov. Dieťa nie je jej a svoje lono dala mu do prenájmu ako byt, a potom by  sa jeho biologickí rodičia o neho postarali. Ale čo ak sa ho nebude chcieť vzdať? A čo ak sa jeho biologickým rodičom nebude páčiť, že dieťa „bude mať takú či onakú vrodenú chybu, poženú náhradnú matku na potrat? Alebo ak sa dieťatko narodí postihnuté a rodičia ho nebudú preto chcieť? Čo s ním potom bude?“[4]  Kto ho bude vychovávať? Prípad rodiny Dresslerovcov hovorí o ťaživej skúsenosti. Za nájom pre dvojičky u ženy Ilze Groenewald zaplatili 10 000 Eur. Budúci rodičia a náhradné matky vypĺňajú viacstranové dokumenty s otázkami: môže mať náhradná matka počas tehotenstva sex? Má dieťa po pôrode dojčiť? (Sprostredkovateľka od toho odrádza, pretože s dojčením prichádzajú aj city) Čo sa stane, ak nastanú komplikácie?[5]

Počaté dieťa - „brzda produktivity“

Iný pohľad môže nastať, keď sa obaja rodičia pozerajú na ich počaté dieťa, ktoré sa po 9 mesiacoch stane „brzdou produktivity“. Jeden z rodičov otec či matka zostáva doma, lenže vtedy nič ani jeden z nich nevytvára pre národne hospodárstvo. Spoločnosť sa niekde pozerá na malé deti ako na brzdu produktivity národného hospodárstva, tzv. „zabijaci“ efektivity. Preto sa v niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, vytvárajú možnosti dať novorodenca do cudzej starostlivosti. Pravda je však taká, že výchova v rodičovskom dome pre dobro detí je najlepšia. V jasliach striedajúci sa personál vytvára veľmi slabú emocionálnu väzbu a chabý pocit domova. Na tomto sa zhodujú, neurologické i pedagogické výskumy.[6]

Strach z dieťaťa?

Dnes sme svedkami nastavenia spoločnosti v myslení  skôr nemať dieťa ako mať. Počaté dieťa sa stalo ohrozením „záväzných vzťahov“. Namiesto túžby po dieťati nastal strach z dieťaťa. A ak by aj náhodou bolo už na ceste v lone matky, nie je problém ho dať zabiť.

V nastavení tejto mentality kultúry smrti spoločnosť stále toleruje zákon č. 73/1986.[7]

Ustanovenie § 4 interrupčného zákona znie takto:

Podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva

„Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“

Nedá mi nespomenúť aj časť ustanovenia § 6 interrupčného zákona

„(1) Žene, ktorá nedovŕšila šestnásť rokov, možno umelo prerušiť tehotenstvo podľa § 4 so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne toho, komu bola zverená do výchovy.“[8]

Interupčný zákona a morálka (?)

Z ustanovenia interrupčného zákona vyvstáva množstvo otáznikov:

Ako to, že žena od šestnástich rokoch môže ísť na potrat, ale cigarety či alkohol jej  do 18-tich rokov nepredajú?

Ak už spoločnosť všeobecne akceptuje DNA ako identifikačný znak dospelého človeka, u počatého človeka to neprichádza do úvahy, hoci jeho DNA sa v ani jednom štádiu života nemení. Podľa takejto logiky, by sme mohli dať zabiť kohokoľvek.

U poľovníkov sa všeobecne akceptuje skutočnosť, že nestrieľajú na zver pokiaľ nie sú si istí skutočnosťou, že sa tam skutočne zver nachádza. „Lekári“ sú si „istí skutočnosťou“, že to v podstate ešte nie je dieťa. Teda zabíjajú, hoci sa o tom vôbec nepresvedčili.

Právo dieťaťa

V súčasnej mentalite si všetci v spoločnosti vynucujú a bojujú za svoje práva, avšak už veľmi málo sa hovorí aké práva má počaté dieťa. Každý môže hovoriť o svojich právach len do takej miery, aby neporušil práva druhého človeka. Pravá ľudská sloboda je usmernená na lásku, nie na egoizmus.

Je zvláštne, že všetci hovoria o rovnosti, že všetci ľudia sú si rovní. Sme si všetci skutočne rovní v každom štádiu nášho života od počatia po prirodzenú smrť?

Prečo sa často hovorí o ochrane súkromia len ženy a tá má prednosť pred ochranou nenarodeného ľudského života?

Prečo môže byť človek mladší ako dvanásť týždňov predmetom voľnej úvahy matky? Sme ešte stále v období otroctva, kde narodený človek mohol byť predmetom vlastníckeho práva iného človeka?

Prečo nemá také isté práva ako matka -  otec nenarodeného dieťaťa mladšieho ako dvanásť týždňov? [9]