Čím viac sa približoval termín Godzone school, tým som bola netrpezlivejšia. Čakala som, že to bude fajn, ale to, čo Boh robil počas toho víkendu sa len veľmi ťažko vyjadruje slovami. Zažila som prekrásnu jednotu, cítila som ako všetci tí mladí ľudia okolo mňa naozaj chcú prísť bližšie k Bohu. V tej chvíli nebolo vôbec podstatné, z kadiaľ pochádzaš a aké problémy ťa trápia. Boli sme tam len my a Boh!!! a tááák blízko:)

Najviac ma dostala prednáška o falošných predstavách o Bohu. Dovtedy som si myslela, že svojho Ocka už poznám, ale táto prednáška ma presvedčila o opaku! Bola som z toho trošku zdrvená a cítila som sa previnilo, že som si o tom Najlepšom Pánovi myslela, že je mojim sudcom.

Išli sme sa teda prejsť k tomu malému jazeru nad chatou. Pri jazere sa prechádzal asi 10 ročný chlapec s 2 ročným dievčatkom, ktoré vyzeralo ako anjelik:). On sa o ňu staral a ona bola šťastná, že je s ním. Ani neviem, prečo k nám vtedy prišli, ale také veci sa stávajú, keď Ockovi záleží na tom ako sa cítim:). Možno to nepochopí nikto okrem mňa, ale pre mňa to znamenalo veľa. Ničím si jeho lásku nemusela zaslúžiť, nevedela dokonca ani rozprávať, len si niečo bľabotala. A v tedy som cítila, že tým dievčatkom som ja a môj Ocko ma chráni, miluje, rozumie môjmu nezrozumiteľnému jazyku, plače a smeje sa so mnou.

Stále bojujem s falošnou predstavou, že pre Boha musím tvrdo makať....ale mám stále väčšiu istotu, že On len túži byť so mnou :)!!!