"Spravodlivosť bez lásky je krutosť, láska bez spravodlivosti je naivita", povedal mi jeden kňaz, a váhavo na mňa pozrel. Pôsobila som silne, a nezaujato, ako vždy keď sa snažím zakryť pravdu o skutočných pocitoch. Pravdu o pravde. Láska? Pché! Nedívala som sa mu do očí, lebo ma poznal, a pred ním aj to čo bolo skryté, bolo v skutočnosti odhalené. Neviem čo presne čakal, ale chvíľu som nehybne sedela, a potom sa s malou (veľkou) dávkou irónie nasledovných pár minút skoro zadusila smiechom. Nebol to smiech ako taký, ale ten môj, pri ktorom sa smejú aj iní, no nikto ho nepozná tak dobre ako ja, a ako on, a ktorý nadobudne zvláštnu pachuť, keď sa prepijete kávou a energy drinkami. Keď chápavo zopäl ruky, ako pri strelnej modlitbe, bez zbytočných úškľabkov, a odhodenou maskou, som sa ponorila do slaného mora, aby mi tie jeho prúdy mohli poobmývať rany pocitov vlastnej zbytočnosti...Asi ma nevedome vypravil na cestu, ktorá ani dnes nekončí;)
Read More About Najťažší kríž aký je nám daný, sme vždy my sami. »
