« Back

Potrebujeme sa.

Potrebujeme sa.

NÁVŠTEVA HROBOV MŔTVYCH, ČAS, KEDY MÁM ŠANCU PREJAVIŤ IM LÁSKU A TIEŽ PRÍLEŽITOSŤ UPRIAMIŤ POHĽAD AJ NA SEBA: KAŽDÝM DŇOM, KAŽDÝM OKAMIHOM SOM BLIŽŠIE K VEČNOSTI, KEĎ MOJE TELO BUDE ODPOČÍVAŤ V HROBE, KEĎ BUDEM STÁŤ PRED PÁNOM A ZODPOVEDAŤ SA ZA SVOJ ŽIVOT NA ZEMI.

 

 

Začiatok novembra je čas, kedy viac ako inokedy navštevujeme cintoríny. Hroby známych i neznámych ľudí,  medzi nimi hroby ľudí, ktorí sú už svätí. Hroby, kde nielen položíme kvety, zapalíme sviece a modlime sa. Prečo sa za mŕtvych modlime? Môže im naša modlitba  pomôcť? Môžeme tým niečo zmeniť?

Modlitba za mŕtvych  to je ako svetlo, ktoré osvetľuje poslednú cestu pre tých, ktorí už pre seba nemôžu urobiť nič. Ich nádej je v Bohu a v našich modlitbách.  To, čo každý z nás vo svojom živote robi pre druhých, je u Boha trvácne a vzácne.  Preto je správne, aby sme sa za nich modlili.

Ale nič z toho sa nedá  bez lásky. Keď sa modlíme za mŕtvych, to preto, že ich milujeme a týmto spôsobom im dokázujeme svoju lásku. Lásku skutočnú, pretože milovať znamená dávať a chcieť dávať svojim milovaným  niečo, čo je v našej moci .A v našej moci je  modlitba za nich. Oni potrebujú naša lásku vyjadrenú v modlitbe. Potrebujú trochu svetla, aby našli cestu do domu Otca

Ježiš povedal: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte  aj vy im. (Matúš 7:12).

 

 Smrť je jediná istá vec v našich životoch. Každý z nás skôr alebo neskôr bude musieť prejsť úzkou bránou. Možno, že práve vtedy budeme potrebovať pomoc. Možno pomoc tých, ktorým teraz môžeme pomôcť my našimi modlitbami.

O mŕtvych hovoríme, že nás opustili. Už nikdy nezačujeme ich hlas, nepozrieme do ich očí, nikdy sa na nás neusmejú, nepodajú ruku na zvítanie sa. Tajomstvo smrti sa stretáva s veľkou bolesťou. Ale oni - najmä naši najbližší- sú blízko, bližšie ako počas života.  

 

Spomienka na mŕtvych je viac ako naše myšlienky a spomienky na  nich. Tu sa môžeme s nimi rozprávať cez modlitbu, tu objavujeme blízkosť Boha, ktorý ich vzal k sebe.

Smrťou život nekončí, ale otvára cestu k nesmrteľnosti, večnosti.

Sám Ježiš nám povedal, že Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých (Matúš 22:32).

 

Smrť dokáže ukryť, utajiť,

ale nedokáže navždy rozdeliť.

Vy ste len na Kristovej druhej strane,

ste s Kristom a Kristus je v nás,

s Kristom sme teda zjednotení denne.