Boha možno nájsť vo všetkom

Jedným zo základných pilierov ignaciánskej spirituality je, že Boha možno nájsť vo všetkom. Boha nemožno obmedziť medzi kostolné múry.Všetko, čo patrí do tvojho života, má dočinenia aj s Bohom a to platí tak pre náboženské obrady, sväté písmo, charitu, ako aj pre tvojich priateľov, rodinu, prácu, intimitu, utrpenie, radosť, prírodu, či hudbu. Pred Bohom neexistuje nič také, čo by sme mohli schovať do zásuvky, zavrieť a tváriť sa, že to tam nie je.

Boh chce vstúpiť do vzťahu, presne tam, kde sme a aký sme. Ježiš v evanjeliach sa stretol s Petrom a s mýtnikom uprostred ich zamestnania, s cudzoložnou ženou tesne pred ukameňovaním, s naimskou vdovou na pohrebe, s malomocnými na okraji mesta, s duševne zaostalými...

Ani my sa nemusíme najprv viac modliť, alebo viac chodiť do kostola, kým môžeme predstúpiť pred Boha. Boh je vždy pripravený sa stretnúť a prihovára sa nám takým jazykom,ktorému rozumieme: Ak si šťastný vo vzťahoch, tak pravdepodobne práve tam ťa Boh chce stretnúť. Si rodič? Boh sa ti chce prihovárať možno práve skrze tvoje dieťa. Miluješ prírodu a hory? Boh na teba zjavne čaká práve tam.

Návrh ako robiť modlitbu milujúcnej pozornosti:

 1. Príprava na modlitbu

  • stíšim sa a uvedomím si „tu a teraz“: seba tam kde som, svoj dych, svoje telo, svoje myšlienky; som tu prítomný taký, aký som, som tu a ja nie som Boh;
  • s vďakou sa v krátkej modlitbe postavím do Božej prítomnosti a vyslovím v prosbe svoju túžbu o poznanie a oslobodenie, aby som bol schopný vidieť deň bdelými očami v Božom svetle a pripravený dať sa oslobodiť Pravdou
 
2. Pohľad na skutočnosť dňa – reflexia
  • s milujúcou pozornosťou a záujmom, vyvarujúc sa toho, aby som hneď posudzoval a hodnotil, pripomeniem si to, čo sa dnes stalo okolo mňa, vo mne a skrze mňa...
  • dovolím, aby všetky myšlienky, pocity, pohnútky, radosti i strach tohto dňa znova vystúpili na povrch a ohlásili sa – patria k tomuto dňu, patria ku mne...
  • zvolím si formu, ktorá mi práve najlepšie vyhovuje: môžem prechádzať dňom systematicky od prvých chvíľ prebudenia až po túto chvíľu - Čo sa dialo? S akými ľuďmi som sa stretol? Ako
  • som sa s nimi stretal? Stretal som sa vôbec? Čo mnou vtedy hýbalo? Čo sa ma pri tom dotklo? Akú náladu vo mne stretnutie zanechalo? Čo doposiaľ zamestnáva moju myseľ? Čo mi dáva
  • ešte zabrať? Kam smeruje moja vnútorná energia?; alebo môžem nechať, aby sa obrazy, spomienky, zážitky, rozhovory voľne a spontánne vynárali pred mojim vnútorným zrakom...
 
3. Samotné rozlišovanie
  • teraz je čas preskúmať svoju skúsenosť a snažiť sa o hlbšie pochopenie toho, čo sa dnes udialo – aký zmysel nadobúdajú jednotlivé udalosti pri pohľade z odstupu v Božom svetle?;
  • čo mi prinášalo radosť, pokoj, povzbudenie, nádej...?; čo mi naopak prinášalo nepokoj, smútok, malomyseľnosť, beznádej, znechutenie...?
  • uvažujem skôr, čo moje rôzne pocity asi značia, aké hodnoty a túžby vyjadrujú, na aké potreby poukazujú, aké boli motívy môjho konania; aké tendencie som zachytil – ktoré tendencie
  • v mojom konaní ma robia slobodnejším a ktoré ma zotročujú...
 
4. Poďakovanie a zmierenie
  • ukončím pohľad na uplynulý deň odovzdaním toho prežitého do Božích rúk – za to pekné a milé naozaj hodnotné poďakujem a to, čo som si uvedomil ako prekážku Božej lásky voči
  • iným i voči sebe prinesiem na uzdravenie;
  • týmto gestom sa vyhnem dvom nebezpečenstvám – jedným je ignorácia mnohého pozitívneho v mojom živote a z toho plynúci pocit, že život je slzavé údolie; - druhým je prílišné egoistické
  • lipnutie na seba. Vďačnosť je prameňom radosti života a odpustenie hriechov oslobodzuje pre život.
 
5. Pohľad vpred
  • kto žije s vďačnosťou a so zmierením, môže s dôverou pozerať do budúcnosti – pripomeniem si prichádzajúci čas, deň: nadchádzajúce udalosti, povinnosti, stretnutia, plány, starosti...