« Back

Mocný kvôli láske

Nuž, už je to pekných pár týždňov, čo som sa vám takto ozvala naposledy. Áno, uznávam si chybu. Ale,  asi to bolo obdobie, kedy som čakala, kým mi Boh ukáže niečo o čom fakt stojí za to písať. Niečo, čo by narušilo celú moju koncepciu chápania vecí, niečo čo by zmenilo môj pohľad (alebo mi aspoň prinieslo nový uhol pohľadu), niečo, čo by zatriaslo štruktúrami v mojej hlave. Som taká. Potrebujem extrémy. Vlažnosť na mňa dojem nespraví. A teraz som chcela niečo vážne veľké. A zároveň som vedela, že si to nevyrobím. A tak som len čakala. A čakala. Týždne.

Až kým som nedávno nešla na jeden výjazd do dediny, o ktorej som nikdy predtým nepočula, a neudiali sa veci, ktoré vo mne spôsobili absolútnu revolúciu. Doslova. A kamaráti, v takej chvíli viete! Viete, že toto je to, na čo ste čakali.

Boli to decká, birmoši, hladní, aj keď to niekedy dosť dobre skrývali. Odrazu za mnou prišla dievčina (bola by z nej cool baskeťáčka. Má na to výšku.), odtiahla ma dozadu a hovorila ako od minulého výjazdu, kedy sme u nich boli, odišla z partii, v ktorých bola a že chce žiť s Ježišom. Aj keď zatiaľ nemá spoločenstvo. Lebo vie, že toto jej za to stojí viac. (A vidíte ako jej kamka na opačnej strane miestnosti potajomky počúva, a so slzami v očiach nenápadko prikyvuje.) A vy zistíte, že máte hrču v hrdle, lebo toto je odvaha. A že vás to trochu premáha. A že toto je zázrak.

A potom im hovoríte o zázrakoch a uzdraveniach, a o tom, aký je Dobrý Pán Boh dobrý a ako mu to v tomto fakt ide, a vidíte ako to hltajú, s otvorenými ústami a vyplešťenými očkami. A pár sekúnd po týchto slovách za vami príde dievča, že ju bolí hrdlo a nedá sa jej prehĺtať, a tak na ňu s kamarátom položíte ruky a modlíte sa a viete, že Boh je dobrý a neviete prečo, ale zaplaví vás radosť. A keď sa jej potom spýtate „ako?“, je mimo a začne behať hore dolu po domku, lebo bolesť odišla. Úplne. Na 100%. (A klamstvom by bolo nepriznať, že aj vás to tak trochu rozhodilo. :D ). A potom príde za vami iná. Že ju bolí hlava. A tak sa za ňu modlíte. A voláte decká, nech sa modlia s vami. A bolesť je preč. Na 100%. A potom príde iná. Brucho a hlava. A všetko je preč. (Hallelujah, my friend. Hallelujah!!!)

A pravdou je, že ste na cucky. Ale nie pre zázraky, ktoré ste práve videli a pre moc, ktorá sa manifestovala. V hrdle máte gudžu a v srdci zvláštny pocit, že škatuľky vo vašom vnúti naukladané do krásnej pyramídy sa teraz váľajú na zemi. Chcela si extrém, Dominika. Tu ho máš!  (Niežeby som niečo také videla prvýkrát, ale takto to je, keď vás niečo zasiahne. Plnou palebnou!) V tej chvíli som totižto prežila niečo ozrutné, gigantické. Dôvod zázrakov. Príčinu uzdravení. Prameň divov. To, že takéto veci sa nedejú len pre zázraky samotné. Nejde o budovanie portfólia majestátneho Boha. Ten je Majestátny bez ohľadu na to. Nejde ani o zvyšovanie Jeho rentability. On je, bol a bude. Nepotrebuje sa potvrdzovať. Nie je to moc pre moc. Prvoplánové divotvorstvo.

Pozriete sa na tie decká. Ako šialene pobehujú okolo a všetkým hovoria, čo sa stalo. Máte pocit, že vybuchnú. Jeden po druhom.  A podľa mňa, keby ste im dali ruku na srdce tak cítite, že v tej chvíli bilo milionkrát rýchlejšie ako je štandard. Lebo sú šťastné. Jazyk sa im zamotáva a koktajú (a vy pre istotu vtedy nehovoríte vôbec, lebo by to nebolo odchodnejšie :D). A Dobrý Pán Boh je dobrý. A presne to!!!

A vtedy viete, že Boh je mocný práve preto, že je Láska. Že je mocný preto, že je dobrý. Že všetko čo robí, všetko čo koná, všetko čo hovorí, všetko čím je, má len jediný jeden dôvod a tým je Láska. To, že miluje. Že dôvodom zázrakov a príčinou uzdravení je Láska. Radosť. Aby vypočuté modlitby rozdúchali oheň radosti v nás, a aby naša radosť bola úplná. Lebo Boh je stále dobrý Boh. Lebo nekonečne miluje. Nekonečne, nekonečne, nekonečne, nekonečne, nekonečne. Naveky amen.

Podľa mňa je veľké uvedomiť si, že tie veci neuzdravil pre to, aby si odškrtol kolonku „nadprirodzené konanie na misijnom výjazde“, ale preto, že videl ako sa tie baby z toho budú tešiť a skrátka sa mu to páčilo. Páčilo sa mu spraviť im radosť. Podľa mňa je veľké uvedomiť si, že Pán Boh nekoná aby naplnil kvóty nejakej agendy, ale preto, aby pozdvihol srdcia a povedal: „Kámo, pozri! Ja som Boh. Najväčší so všetkých. Mocný. Prvý a Posledný. A pre teba spravím všetko na svete. Lebo ty si môj.“

Toto je môj Boh.

Comments