...pod lampou býva najväčšia tma...

Keď som sa v modlitbe pýtala Otca, čo mám pri tejto úlohe robiť, stále mi kládol na srdce slová: " Nemusíš ísť ďaleko."
Nechápala som, čo to má znamenať a tak som sa ho pýtala znovu a znovu no odpoveď bola stále rovnaká.

Keď som prišla domov, srdce mi zahorelo túžbou sa rozprávať s rodičmi o Bohu. Vtedy som pochopila, čo tieto slová znamenajú a uvedomila som si, že naozaj nemusím ísť ďaleko. Pochopila som, aké dôležité je začať najprv doma a ohlasovať naším blízkym. Veď márne sa budeme hnať ohlasovať do celého sveta, keď naši milovaní ani len netušia, čo robíme.

Prosila som Boha, nech si vytvorí priestor, aby som sa s rodičmi mohla o Ňom rozprávať a On ho naozaj vytvoril. Bol to veľmi požehnaný čas, keď sme sa rozprávali o Božom slove a mamka ho dokonca večer začala čítať.

Tak vás povzbudzujem, aby ste nechodili príliš ďaleko a hľadeli aj na duše, čo máte doma.