Hriech

v tejto téme, ma oslovila jedna vec. Vec, ktorú Dano povedal veľmi pútavo a ktorá ma hneď dostala. Týkalo sa to obrazu Leonarda da Vinciho. Dostalo ma, že tento človek, kreslil ten obral 13 rokov a že osobu Ježiša Krista a osobu Judáša predstavovala jedna a tá istá osoba. Pretože v tej chvíli ma napadlo, že ja sám sa tak cítim mnohokrát.

Keď padnem do hriechu, tak hneď sa cítim ako Judáš, ako ten čo zradil Pána a nedokážem sa na seba ani len pozrieť. Cítim sa previnelo a nepríjemne. 

No ako sa z toho pozbieram, tak mám veľkú túžbu nasledovať Ježiša, pretože v tej chvíli sa cítim ako človek v ktorého niekto verí a ten Niekto je On.  V tejto chvíli mám neuveriteľne silnú túžbu ísť za Ním, hladať ho všade a neustále byť s Ním. A tento pocit sa mi naskytuje vždy keď sa zbavím tej hrôzy - keď som v stave posväcujúcej milosti - keď príjmem sväté prímanie. Ten pocit Božej lásky pri svätom príjmaní je neopísateľný, pre tento pocit už viac nechcem byť pod nadvládou hriechu. A vždy si poviem, že jediné čo chcem byť, je byť slobodným Božím dieťaťom.