Príbeh? Príklad? Vtip? – asi ako pre koho – ale s veľavravným posolstvom!!!
Pred pár dňami počas rozhovoru mi môj známy vyrozprával istý, neviem, či to mám nazvať príbeh, príklad alebo vtip, jednoducho niečo, na čom som sa schuti a zo srdca zasmial. Vtedy. Ale od tej chvíle je to niečo, čo ma „prenasleduje“, istým spôsobom očisťuje, preosieva moje motivácie, túžby a privádza k zamysleniu a sebareflexii. Sebareflexii o mojej misijnej činnosti, či už na ľudových misiách pátrov redemptoristov, mimo nich, ale aj o písaní článkov i tu, na internete. Podnecuje ma to tiež uvažovať o mojom vzťahu k Ježišovi. To všetko ma pritom vedie k pokornej modlitbe, aby som bol pravdivý.
Tu je „príčina“ tejto modlitby:
– Zomrel profesor teológie, svetoznámy rečník a spisovateľ, ktorý o Ježišovi hovoril na mnohých seminároch, konferenciách a napísal o ňom množstvo kníh aj článkov. Po príchode k nebeskej bráne sa ho vrátnik pýta: „Poznáš Ježiša?“ „No dovoľte,“ odpovedá podráždene, „akože by som ho nepoznal!“ A začne vysvetľovať, kto on je, čo všetko a kde všade robil.
– Zomrie aj katechéta, ktorý okrem vyučovania tiež písal o Ježišovi rôzne práce a články. Aj on pri nebeskej bráne dostáva otázku: „Poznáš Ježiša?“ Nervózne sa zamrví a odpovedá: „Samozrejme, že ho poznám, veď som dennodenne o ňom hovoril deťom v škole a nemálo o ňom písal.“
– Zomrie aj jednoduchá, dedinská babka a po vypočutí si otázky, či pozná Ježiša, sa usmeje na vrátnika a odpovie: „Ale Pane Ježišu, kto by ťa nepoznal?“
Jozef
