« Back

4 rozjímania o TOTUS TUUS

4 rozjímania o TOTUS TUUS

Tieto slová si zvolil svätý Ján Pavol II., ako svoje celoživotné heslo. Inšpiroval sa knihou: O pravej úcte k Panne Márii od sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu, v ktorej sa píše:

         „Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjedno-covaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi.“

         A ďalej dodáva, že keď ideme cez Máriu k Ježišovi Kristovi, preukazu-jeme mu naozaj veľkú úctu, lebo si uvedomujeme, že pre svoje hriechy nie sme hodní predstúpiť priamo pred jeho nekonečnú svätosť, hoci nám to dovoľuje, ale že chceme predstúpiť pred neho s Pannou Máriou - ako s našou sprievodkyňou.

Týmto spôsobom aj svätý Ján Pavol II. túžil odovzdať celý svoj život do rúk Pána Ježiša práve prostredníc-tvom Panny Márie.

TOTUS TUUS môže byť tak celkom krátkym a zároveň hlbokým vyjadrením aj našej túžby celkom sa Bohu zveriť, odovzdať...

 

Modlitba zasvätenia sa:

Som celý tvoj

a všetko, čo mám,

je tvoje,

môj najdrahší Ježišu,

skrze Máriu,

tvoju svätú Matku.

 

 

Podnety k rozjímaniu

 

 

Prvé rozjímanie

 

Pozorujem v sebe takú túžbu, že by som chcel celkom patriť Bohu? Ako by som naformuloval svoju najhlbšiu túžbu a cieľ môjho života?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

 

Pozorujem v sebe túžbu celkom sa zasvätiť a vo všetkom sa dať Bohu? Iste to môže byť otázka predovšetkým pre zasvätené osoby, ale či by každý kresťan nemal mať v sebe túžbu celkom dať svoj život Bohu? Celkom mu patriť - tu na zemi a raz vo večnosti?

Aké najhlbšie túžby v sebe rozpoznávam? Ako by som ich naformuloval - môžem si ich aj napísať. Môžem skúsiť hľadať nejaký citát
z Božieho slova, alebo nejakú vetu, myšlienku, ktorá najviac vyjadrí tieto moje túžby. Isteže hlavnou môže byť TOTUS TUUS, ale skúsim ešte nejakú pohľadať.

 

Pár podnetov pre inšpiráciu:

Svätý Pavol: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." (Gal 2,20)

Svätá Bakhita: "Dávam všetko môjmu Majstrovi. On sa postará."

Svätá sestra Faustína: "Ježišu dôverujem ti."

Svätý John Henry Newman: "Prenikni Pane celé moje bytie tak dokonale, tak úplne, aby môj život bol len žiarou toho Tvojho. Vyžaruj zo mňa, buď vo mne tak, aby každá duša,
s ktorou sa stretnem pocítila Tvoju prítomnosť v mojej duši. Keď pozrú na mňa -  nech vidia Teba."

Vidíme tie obdivuhodné túžby... tie vyznania lásky... dôvery...

 

Ako prebudíme v sebe túžbu celkom sa takto zveriť do Božích rúk, celkom mu patriť, celkom mu dôverovať?

V prvom rade si potrebujeme uvedomiť Božiu lásku. Ak trochu pochopíme, že Boh nás nekonečne miluje, že on je prvý, ktorému záleží na našej spáse a robí všetko pre to, aby nás do neba - k sebe - pritiahol - to môže vzbudiť v nás odpoveď lásky a dôvery. Že takémuto dobrému Bohu sa nemusím báť zveriť - nemusím mať strach, že by sa o nás nestaral.

 

 

Druhé rozjímanie

 

Kto sa to chce celkom odovzdať. Kto si ty - ten, ktorý hovorí - som celý tvoj? (Pohľad na mňa - kto som v mojich očiach, v očiach druhých, v očiach Boha. Kto som - kto sa to odovzdáva?)

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

 

Je tu isté napätie, ktoré každý
z nás pociťuje, medzi našou úbohosťou
a veľkosťou.

Na jednej strane sme skoro nič - a na druhej strane - toľká vznešenosť
a veľkoleposť.

Aj žalmista sa pýta: "Pane čože je človek, že sa k nemu priznávaš a myslíš na neho? (Žalm 144,3). Podobne aj Žalm 8 si kladie túto otázku - a dáva odpoveď, že človek je stvorený len o niečo menší od anjelov. A aj v samotnej knihe Genezis (1,27) pri stvorení človeka sa píše, že sme stvorení na obraz a podobu samého Boha. A apoštol Ján (1 Jn 3,2) hovorí: "Milovaní teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo čím budeme - vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je." Všetky tieto citáty a iste i mnohé iné poukazujú na vznešenosť a veľkoleposť človeka.

 

No na druhej strane treba pripomenúť aj biedu a hriešnosť človeka.

Boh pamätá a i človek by mal, že sme iba prach a hlina (Žalm 103,14), pripomíname si to aj cez popolcovú stredu: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Ta úbohosť ľudského stvorenia a pominuteľnosť. A zároveň veľká hriešnosť: Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno (Žalm 38,5) a ak by niekto tvrdil, že nemá hriech je luhár (porov.
1 Jn 1,8). Svätý Pavol opisuje svoju vlastnú skúsenosť s hriechom týmito slovami: Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem (Rim 7, 18-19). A Pán Ježiš prišiel zachrániť práve nás takýchto biednych hriešnikov - položiť za nás svoj život (porov. 1 Tim 1,15). Ako hovorí svätý Pavol: Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku
k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici (Rim 5, 7-8).

 

Pozerajúc na svet okolo nás a aj do nášho vnútra - vidíme koľko je všade naozaj veľkej biedy a zla. Preto si oveľa viac uvedomujeme potrebu Vykupiteľa - toho, ktorý nás z tejto biedy zachraňuje.

 

Svätý Bernard: "Pri pohľade na seba som sa zhrozil, a pri pohľade na Boha upokojil."

Svätá Terezka z Lisieux: "Pokora nespočíva v myšlienkach, alebo priznaní, že sme plní chýb, ale v tom, že sme šťastní, keď si to isté myslia aj ostatní a dokonca to vyslovia."

 

 

Tretie rozjímanie

 

Komu sa to dávam. Kto je pre mňa ten, komu ja chcem seba celkom darovať? (Pohľad na Boha - kto on je pre mňa.)

A môžem sa na túto myšlienku pozrieť aj opačne - že on sa dáva nejako mne? Celkom celý mne? Ako reaguje asi na moju túžbu - celkom sa mu dať?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

 

Predstav si situáciu, že sa
s niekým vezieš vo vlaku - a začali ste diskusiu na tému Boh. No o 10 minút musíš vystupovať. Čo najdôležitejšie by si potreboval povedať tomu človekovi
o našom Bohu? Ktorý citát Božieho slova by si mu chcel povedať?

Apoštol Peter hovorí, že máme byť pripravený zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3,15). Aj preto je niekedy dobré znova a znova porozjímať o tom, kto je pre mňa môj Boh - ako ho ja vnímam, chápem, poznám, milujem, nasledujem...

Aby sa nestalo, že nám Pán Ježiš povie, ako apoštolom: Toľký čas som
s vami a nepoznáš ma? (porov. Jn 14,9).

Uvažovať môžeme osobitne nad touto myšlienkou: Náš BOH JE LÁSKA. Píše o tom v prvom liste apoštol Ján (porov. 1 Jn 4,8).

Boh nám daroval seba vo svojom Synovi - zomrel za naše hriechy
a daroval nám večný život - toľko krát som to už možno počul - ale nakoľko si uvedomujem silu týchto slov? A veľkosť lásky ukrytú v týchto skutočnostiach?

V liste Rimanom (8,32) apoštol Pavol píše, že Boh nám dal svojho Syna
a pýta sa: akože by nám s ním nedaroval všetko? Dal všetko. Tu vidíme tiež TOTUS TUUS. Tu Boh mne hovorí, JA som celý tvoj.

 Svätý Augustín v tomto kontexte poznamenáva nádhernú myšlienku: "Hoci je Boh všemohúci - viac nám dať nemohol. Hoci je vševediaci - viac nám dať nevedel. Hoci je najbohatší - viac
a lepšie nám dať nevládal."

 

 

Štvrté rozjímanie

 

Ako sa mu ja dávam? Chcem sa dať naozaj celkom - myslím to úprimne. Čo to pre mňa znamená, že sa mu celkom dávam?  Čo je to - to všetko, čo mu chcem dať - čo všetko by som vedel vymenovať? Čo všetko si myslím, že som mu už odovzdal, a čo všetko som mu ešte nedal? Čo všetko mi ešte chýba?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

 

Určite je dobré zamyslieť sa dlhšie v tichu nad týmito otázkami. Ako sa chcem Bohu odovzdať a čo všetko mu chcem odovzdať?

Svoju rodinu, priateľov, prácu, svoje istoty, predstavy a vízie o živote, plány, ale i svoje hriechy, obavy, strachy, slabosti - ako aj svoje dary, talenty, prednosti a pod.?

Matky Terezy sa raz pýtali, či má Boha v živote na prvom mieste a ona povedala, že nie len na prvom, ale na všetkých miestach. Nie je miesto a oblasť v jej živote, kde by ho nepustila. Dôverovala mu, vedela, že iba v jeho rukách je všetko na správnom mieste.

Isteže sme slabí ľudia a aj keby sme mali takéto vznešené túžby, predsa nie vždy sa nám musí podariť
v konkrétnom živote všetko takto dokonale urobiť, ale Boh to vie a počíta s tým - no predsa ho musí tešiť tá naša túžba a snaha dosahovať tento ideál, že by sme mu chceli zveriť celý náš život a všetko, čo k nášmu životu patrí.

Inšpiráciou pre nás môže byť
i svätý Ignác, ktorý sa modlil týmito slovami: "Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, ty si mi to dal. Tebe to Pane vraciam, všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí."

A ten istý svätý Ignác dodáva: "Človek je stvorený, aby chválil Boha, vzdával mu úctu a slúžil mu a tým spasil svoju dušu. Ostatné veci na zemi sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť tento cieľ, pre ktorý je stvorený. Z toho vyplýva, že človek má všetky veci natoľko užívať, nakoľko sú mu nápomocné k tomuto cieľu a natoľko je povinný zbaviť sa ich, nakoľko mu
v tom prekážajú. Preto je potrebné, aby sme sa urobili nezaujatými voči všetkým stvoreným veciam a skutočnostiam. Aby sme nechceli radšej zdravie, ako chorobu, radšej bohatstvo, ako chudobu, radšej úctu, ako potupu, radšej dlhý život ako krátky a tak to platí aj
v ďalších veciach, ale nech si žiadame
a volíme jedine to, čo nám viac pomáha
k cieľu pre ktorý sme stvorený."

Next