« Back

Vari ilúzia?!

Myslela som si, že mne sa to nemôže stať!

Vraj je to sen? Podlamujú sa mi kolená. Stačí mi pozrieť na všetku tú nádheru a zatajujem dych. Pozriem sa na teba a zrazu neviem nielen ako sa volám ale ani aký je deň. 

Asi som sa zamilovala. Denne ťa stretám pri rôznej príležitosti. Denne spolu sedíme a rozprávame. Vždy som si myslela, že si len dobrým priateľom. Po našom dnešnom rozhovore však zisťujem, že si viac než len to. Stačí mi jeden jediný tvoj pohľad a viem, že ma poznáš. Vieš či sa smejem alebo plačem. Vieš či kričím alebo tichúčko šeptám báseň. Vieš či som šťastná alebo bolesť umára moje srdce. Si presne ten, ktorého som hľadala nespočetne dlhé roky. Ten ktorého som si tajne vysnívala. Ty však ani zďaleka nie si taký akého som si priala. Si stonásobne lepší.

Máš perfektnú matku s ktorou si dobre rozumieme a hoci si stále k sebe ešte hľadáme cestu. Už teraz viem a poznávam, že mi pomáha chápať ťa. Chápať ťa hlbšie. Prijímať aj tvoje občasné a zvláštne správanie. Chápať i to, že mi často neodpovedáš. Som šťastná za tvoju matku, za poznanie toho, že každý deň s tebou je síce ťažký no nádherný a milostivý.

Zamilovala som sa do teba. Vieš, čo však je problémom? Milujem ťa celého. V každom okamihu, každom človeku. 

Pán môj a Boh môj, ty sám môžeš za toto bláznovstvo za túto bláznivú lásku a tak ťa na príhovor Panny Márie prosím, konaj svoje dielo a daj aby každý z nás smel byť tvojou jedinou láskou. Aby každý z nás smel prežívať to všetko s tebou. Buď všetko vo všetkom, Ježišu!