V sobotu 2. marca 2013 sme vykročili na neľahkú cestu. Začala praktická realizácia projektu s názvom S.O.S. - Sabinovská obnova strediska. O 8:00 sme niektorí prekročili bránku strediska trošku s iným vedomí. Ide sa pracovať manuálne, no nie na chatu na ČV, ktorú prerábame, nie len kosiť trávu, ale priamo na pôde strediska sa začne plniť náš dlhoročný sen- OPRAVA FASÁDY.

Po chvíľke sa k nám pridali aj ďalší dobrovoľníci, či už animátori alebo spolupracovníci, samozrejme, čo by to bola za akcia bez saleziána, ukázali sa aj oni. ( a nie len ukázali, ale aj pomáhali)

Skôr ako sme niečo začali robiť, zverili sme tento deň, brigádu, ale aj celú realizáciu projektu do Božích rúk a pod ochranu Panny Márie Pomocnice, ktorá je patrónkou nášho strediska.

Štart ! Podonášané náradie sme začali vybaľovať, každý sa chopil nejakej roboty. Najprv sme museli steny zbaviť všetkého prebytočného, hlavne LED panel, ktorý slúži na oznamy, ale aj WI-FI prijímač, odkvapy a pod. Po čase sa ukázalo, že nás je naozaj dosť a na prednej stene strediska nebolo pre každého miesta. Plán, ktorý sme mali, že začneme robiť podhľady na zadnej stene nevyšiel, keďže sme nemali zabezpečený materiál. A tak niektorý demontovali staré palúbky v prednom štíte pod strechou, ďalší rezali trčiace panely na prednej stene. Dokonca nám ochotná spolupracovníčka navarila aj teplý čajík, ktorý dobre padol, keďže z rána ešte bolo chladno. Niektorí sme sa pustili aj do drhnutia mreží na oknách, aby sme ich mohli neskôr natrieť. Ale na tom ešte budeme musieť popracovať viacerí, keďže to išlo pomerne pomaly.

Z nudy a prebytočnej pracovnej sily sa zrodil v hlavách animátorov nápad rozbíjať asi 10 cm ľad, ktorý sa vytvoril na "trávnatej" ploche, na ktorej musíme tiež čím skôr začať pracovať. Či to bol najlepší nápad, to nevie nikto, ale každopádne sme presvedčený, že sme mu takto pomohli rýchlejšie rozmrznúť. No poviem vám, namáhavá to bola práca, ktorú sa nám ani nepodarilo dostať do štádia, ktoré sme chceli, čo by sme na začiatku nepovedali. Radosť nám urobil aj don Pavol Seman, keď nás prekvapil koláčikmi, ktoré im niekto podaroval. Padli do dobrej úrody, alebo do žalúdka?  Na svoje si prišiel aj priateľ počernej pleti, ktorý akoby vedel, že sa u nás niečo deje. Darovali sme mu prebytočné staré palúbky, ktoré mohol využiť na pálenie v peci. Potešil sa on, ale aj my, keďže sme nemuseli rozmýšľať kam ich dáme. Naplnili sme tak aj heslo: Zlepšime SPPOLOČNE Slovensko !" 

Po hodnom čase sme práce prerušili a išli načerpať nové sily spoločným "suchým" obedom. Každý prispel niečím, a tak vznikla príjemná rodinná atmosféra ale aj hostina ako sa na saleziánsku rodinu patrí. Nesmela chýbať pesnička, ktorá nás aspoň vyhnala od stola a zbytočného vysedávania.  "Kolko je chodín? Ďevet ! "

Dokončili sme to, čo sa dalo, upratali náradie a zakončili brigádu sv. omšou v kaplnke. Don Pavol Michalka nám pri homílii tlmočil povzbudivú myšlienku, ktorú vybral z denného evanjelia o návrate márnotratného syna späť domov, do domu svojho otca. Aj naše stredisko je domovom všetkých, ktorý ho niekedy navštevovali, teraz navštevujú, ale aj budú navštevovať. Naším cieľom by malo byť to, aby sa v ňom ľudia cítili dobre. Aj táto rekonštrukcia má k tomu prispieť, aby bolo stredisko príťažlivé zvonku. Ale atmosféra, ktorú v ňom vytvoríme musí byť taká, kde sa bude cítiť každý ako v dome milosrdného otca, kde si každý nájde svoje miesto, kde ho prímu, kde je radosť a veselosť, cez ktorú smerujeme do večnosti.

Po sv. omši sme sa čím skôr zbalili a konečne tak umožnili dievčatám so stretka doupratovať a vyvoňať stredisko, za čo im veľmi pekne ďakujeme! Veľka vďaka patrí aj všetkým, ktorý akokoľvek prispeli k tejto prvej brigáde! Pán Boh zaplať.

FOTO v GALÉRII