« Back

Ranná homília: Slúžiť druhým, nie ťažiť z postavenia a viesť dvojitý život

Ranná homília: Slúžiť druhým, nie ťažiť z postavenia a viesť dvojitý život

Vatikán 6. novembra – Kiež by biskupi a kňazi zvíťazili nad pokušením takzvaného „dvojitého života“, Cirkev je povolaná slúžiť a nie stať sa „obchodníčkou“. To sú niektoré z myšlienok z homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty. Vystríhal v nej pred takzvanými „šplhúňmi pripútanými k peniazom“, ktorí veľmi škodia Cirkvi.
Svätý Otec v homílii vychádzal z príkladu dvoch typov sluhov, ktorých predstavujú dnešné liturgické čítania (Rim 15,14-21, Lk 16,1-8). Predovšetkým z postavy Pavla, ktorý „sa vždy celý daroval službe“, aby potom skončil v Ríme „zradený niektorými z jeho vlastných“ a napokon bol „odsúdený“. Odkiaľ pochádzala veľkosť Apoštola národov? - položil si otázku Svätý Otec. Od Ježiša Krista, „on sa chválil službou, tým, že bol vyvolený a tým, že mal silu Ducha Svätého“.
Ako povedal pápež František, bol to sluha, ktorý slúžil, „spravoval, kladúc základy, čiže hlásajúc Ježiša Krista“ a „nikdy nezostal na nejakom mieste kvôli výhodám, kvôli pozícii autority, alebo aby bol obsluhovaný. Bol služobníkom, sluhom, ktorý slúži a nesnaží sa poslúžiť si inými“:
„Poviem vám, koľko radosti mám, až ma to dojme, keď na túto omšu prichádzajú niektorí kňazi a zdravia ma: ‚Otče, prišiel som sem navštíviť našich, lebo už 40 rokov som misionárom v Amazónii‛. Alebo rehoľná sestra hovorí: ‚Pracujem 30 rokov v nemocnici v Afrike‛. Alebo keď stretnem sestričku, ktorá je už 30-40 rokov na nemocničnom oddelení pre postihnutých, a je vždy vysmiata. Toto sa nazýva služba, toto je radosťou Cirkvi: ísť ďalej, vždy; ísť ďalej a darovať život. To je to, čo robil Pavol – služba.“
Podľa slov Svätého Otca nám v evanjeliu Pán dáva vidieť obraz ďalšieho sluhu, „ktorý namiesto toho, aby slúžil druhým, si nimi necháva posluhovať“. „Čítali sme, čo urobil tento sluha, s akou prefíkanosťou konal, aby zotrval na svojom mieste“, upozornil pápež František:
„Aj v Cirkvi sú títo ľudia, ktorí namiesto toho, aby slúžili, aby mysleli na iných, aby kládli základy, nechávajú si Cirkvou posluhovať: sú to takzvaní šplhúni, tí, čo sú pripútaní k peniazom. A koľko takýchto kňazov a biskupov sme už videli. Je smutné vysloviť to, však? Chce to radikálnosť evanjelia, povolania od Ježiša Krista: slúžiť, byť v službe, nezastaviť sa, ísť vždy ďalej, zabúdajúc na seba samých. A nie pohodlie postavenia: dosiahol som isté postavenie a žijem si pohodlne bez čestnosti, ako tí farizeji o ktorých hovorí Ježiš, ktorí sa prechádzali po námestiach, predvádzajúc sa pred druhými.“
Podľa pápeža Františka sú tu dva obrazy: „Dva obrazy kresťanov, dva obrazy kňazov, dva obrazy rehoľných sestier. Dva obrazy.“ A Ježiš „nám ukazuje tento vzor v Pavlovi, túto Cirkev, ktorá sa nikdy nezastaví, ktorá vždy kladie základy, ktorá vždy ide vpred a ukazuje nám, že toto je cesta.“
„Naopak keď je Cirkev vlažná, uzavretá sama v sebe, alebo mnohokrát ‚obchodnícka‛, nedá sa o nej povedať, že je Cirkvou, ktorá by slúžila, ktorá by bola v službách, ale že si druhými posluhuje. Nech nám Pán daruje milosť, ktorú dal Pavlovi, tú pohnútku cti ísť vždy vpred, vždy, vzdávajúc sa mnohokrát vlastného pohodlia, a nech nás zachráni od pokušení. Od týchto pokušení, ktoré sú vo svojej podstate pokušeniami dvojitého života: ukazujem sa ako služobník, ako ten, ktorý slúži, ale v skutočnosti si druhými posluhujem.“ -zk-  

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar