« Back

Spadla som z čerešne?

Nedávno sme mali maturitné stretnutie po päťdesiatich rokoch. Niečo nádherné....Videli sme sa 10x. Nie všetci vždy mohli prísť, ale vždy nás bolo veľa, vyobjímali sme sa a nik si ani len nespomenul na postavenie, tituly či majetnosť niekoho....

Škoda, z iných prostredí  spomienky, hoci sú krásne, pre mňa väčšinou, ...nevyšli.

Zaradovala som sa, ak som tu vari po tridsiatich rokoch objavila v novom kostole spolužiaka ešte zo základnej školy....s paňou a zrejme dcérou a vnúčatami.....Počkala som....prihovorila som sa."Jéj, Janko! A uhádla som aj priezvisko.

"Prepáčte, nepoznám vás"......odvrátil sa, pritom v škole sme boli kamaráti. Manželka bola milá, ale nič nenarobila.... a keď boli kúsok odomňa, .po chvíli som počula: vieš, ona bola ..no, nadaná a ja som skončil iba ako murár.

Nikdy, nikdy som nedávala niekomu najavo spoločenské postavenie...veď vlastne ani moje nezodpovedalo vzdelaniu.Nik z nás nemôže za to, komu sa narodí...., Že som si vytrpela pre národnosť, pre vieru, a boli časy, keď som murárovi mohla závidieť- to ho nemohlo napadnúť.

Oľga....najkrajšie dievča z triedy...tiež na základnej. Hneď po maturite sa vydala, vzala si zrelého muža , mal vari dvojnásobok rokov ako ona... možno preto pomerne skoro ovdovela....Stretli sme sa v Tatrách. Roztvorila som náruč. Bola u nás za mladi každý deň , hrávali sme sa, neskôr smechodili do rôznych škôl ale do jedného súboru...."Mýlite si ma s niekym, celkom určite. Vychrlila som moje i jej meno i priezvisko, vydatej i za slobodna.....nie, nie, to nie som ja. Býva neďaleko. Raz podvečer som si išla overiť vchodový zvonček na bytovke.

Úspešná televízna redaktorka. Cestovali sme spolu autobusom z Kežmarku do Trnavy. Dlhá cesta. Známa tvár z obrazovky, známe meno. Oslovila som ju. Nič. Pardon, nie, my sa len podobáme. Ja nie som Eva. Na druhý deň bola na obrazovke,ešte i v tom istom oblečení.....

Ale na záver predsa len niečo pekné.

Túto ženu som nespoznala ja. Išla som k zubnému lekárovi a čakáreň umývala žena v mojich rokoch....zhrbená, vráskavá, šedivá, vychudnutá....no odrazu sa rozbehla ku mne, nebola si celkom istá, no potom ma vystískala....Božka. Ešte pracuje. Mala šesť detí, má hŕbu vnúčeniec.....študujú...usmiala sa....nuž na prilepšenie. Ešte vládzem. Usmiala sa. Kým dá Pán Boh síl. Ako to uletelo. Hrávali sme basketbal. Ty si bola lepšia v......a ja v ......., ale nikdy sme si nezávideli. My sme mali v domčeku udupanú hlinu....a rada si k nám chodila,....pamätáš? Aj ruženec si sa s nami modlievala ! Príď, bývame tri dediny odtiaľto, Milan už nežije, ale žije mi ešte mamka, poteší sa....

A tak premýšľam, čo vyrába odstup....kedy sa objaví a prečo....možno som spadla z čerešne, ale ja to neviem....

Comments
sign-in-to-add-comment
My sme mali stretnutie po 25 rokoch po maturite.
a pýtajúc sa spolužiačok na tých čo neprišli či o nich niečo nevedia mi bolo povedané, Miro nedoštudoval, ani Renáta tak nechodia na stretávky, lebo sa cítia menejcenní... Je mi smutno. je mi naozaj smutno, lebo medzi mojimi spolužiakmi z maturitného ročníka sú dvaja z 10 najbohatších ľudí slovenska a ja som to ani nevedela, ba dozvedela som sa to až po stretávke, že to sú tí s ktorými som "včera" tancovala a prezerala si fotky spred 25 rokov... takisto sa mńa nikto nepýtal či som doštudovala, alebo nie... keď som dorazila počula som iba vety: Som rada / som rád , že si prišla. kto nechcel o sebe hovoriť nehovoril, kto chcel, pochválil sa... rozvedených spolužiačok je veľa, niektoré sa tým aj chvália, ja som prežívala tichú radosť vútornú, že pri otázke: čo ? ty máš 5 detí? z koľkých manželstiev? som mohla odpovedať z jedného. Zo 168 spolužiakov maturitného ročníka sme také mamy dve. 5 detné nerozvedené.aj keď sme sa nevideli 25 rokov, hneď sme k sebe mali veľmi blízko, už len preto že viem, že ona tiež dobre vie, čo to je život s mnohými deťmi a tým istým manželom niečo cez 22 rokov.
a naozaj sa ma nikdy nikto nepýtal aké známky som mala na štátniciach, ani či som opakovala nejakú skúšku... a to že som zadarmo doma bez práce a bez pláce...? To tiež nezaujímalo mnohých, ale organizátorov stretnutia áno a usilujúc sa o každého človeka, aby došiel, ak len trochu môže a chce, urobili všetko pre to, aby som tam aj ja mohla byť. A to sa normálne nestáva. Bože, vďaka.

Mária, Láska všetko prikrýva.
Peter zaprel Ježiša!!!
A čo urobil Petrovi Ježiš??? Zveril mu kľúče od nebeského kráľovstva!
Tomu hovorím pomsta!!! emoticon z lásky!
Posted on 7/7/12 9:42 AM.
Spomenula som si na naše jediné pomaturitné stretnutie - po 5 rokoch. Potom, periodicky sa niečo nečakané prihodilo. Viem sa vžiť do situácie, ktoré si prežívala a teší ma to, že si ho mohla absolvovať v zdraví.
Posted on 7/7/12 10:33 AM.
Kam sa ja škrabem? Mala som len 2 synov, manželstvo preťaté po 35 rokoch smrťou manžela, ale neprestala som sa s ním radiť, ani hádať (to som sa v tomto manželstve hádala len ja - manžel bol vždy pokojný, tichý a na mojom "temperamente" sa častejšie zabával). Vždy som obdivovala viacdetné rodiny (som 8. z detí - poškrabok, takže žiaľ som to prežívala len z rozprávania otecka a súrodencov), ale príkladom mi bola moja sestra a jej manželstvo, ktorá mala tiež 8 detí, no nám to nevyšlo (Rh - inkompatibilita).
Posted on 7/7/12 10:45 AM in reply to Anna Václavová.
Pani Irma, v Božích očiach máme všetci rovnakú hodnotu, len obdarovania sú iné. Možno tá spolužiačka, ktorá vás "nepoznala" ani nevie, o čo sa ochudobnila, veď spomienky na školu sú hádam tie najkrajšie.
Posted on 7/7/12 2:48 PM.
Pekný a požehnaný deň. Aj ja som rada chodila na stretávkové až do poslednej kedy sa nás tam stretlo iba zopár a to som tam bola ako nepár, im išlo o obnovenie školských lások a nie o zdielanie svojich životov. Odišla som skôr ako sa zatvorila reštaurácia a oni pokračovali v súkromí...
Aj to sa stáva, len neviem čo viac bolí :-(
Pokoj a dobro!
Posted on 7/9/12 12:41 PM.
Rozumiem, stáva sa.....môj príspevok však bol zameraný skôr všeobecne, prečo sa niekto porokoch akoby hanbil za svoju identitu, keď sme spolu prežili niečo pekné?
Práve pred chvíľou som dostala niečo prekrásne....Chlapec, s ktorým som chodila,si po mojom orietnovaní sa na zasvätený život samozrejme vzal iné dievča.Ale ostali sme s ním- i s ňou- výborní priatelia po celý život. 38 rokov. Majú päť detí a najmladší syn je vynikajúci klavírista. Dostala som novú nahrávku z posledného koncertu...ako sa netešiť? Keď som rodičom blahoželal, hovorím: "no vidíte, po mne by také gény nebol zdedil!", hoci i ja sa amatérsky venujem hudbe, ale rodičia sú profíci. emoticon emoticon
Posted on 7/9/12 2:18 PM in reply to Eva Tomanová.