Druhé stretnutie, "netradičné" z tých dvoch vlastne ani neviem či bolo lepšie, no určite bolo iné.

začalo to ešte v škole, keď Jožko zavolal, či nejdeme na Sitno a mi dobrodružní chlapci (ja, jožko, dominik) sme sa rozhodli, že si to tam zabažíme.Túžba zažiť dobrodružstvo bola taká silná, že sme jednoducho nemohli odlolať.

To čo nás čakalo pre mňa osobne znamenalo viac ako čokoľvek čo som mohol zažiť v ten večer. Tajuplne tichý les, vietor odierajúci a sfukujúci farebné lístie stromov, a ďalšie a ďalšie veci, ktoré mi novým spôsobom sprítomňovali nekonečnosť jediného Boha, no všetkým tým mi len ukazoval, že toto je tu pre mňa, a že Jeho láska je omnoho väčšia, proste skvelé. Po príchode na chatu sme začali riešit tému hriech, proste trapas!

Veľmi mi to nezapadalo do toho čo som prežíval. Úžastný čas s priateľmi v lese a celou tou pravou krásou mala vystreiedať táto téma? Veď to nemôže byť pravda, no Boh to videl ináč a to čo mi ukázal cez to poobedie v lese bolo úlne špeciálne a bol to len taký podmaz pre to čo ma čakalo večer. Poobede mi ukázal to o čo prichádzam,  keď riešim veci bez neho, čo spôsobuje hriech, pýcha, aké má ovocie a nový pohľad na duchovný boj, ktorý vedie diabol (amatér, klamár plný pýchy a večne odlúčený od Boha) proti jednnoducho Bohu.

A tu je ten paradox, že vidím všetkú tú nádheru, zažívam dokonalú Božiu lásku, môžem byť pri ňom tak blízko, no napriek tomu som zaslepený, hluchý, niekde v paži od toho celého, lebo to je ovocie hriechu v mojom srdci či chcem, či nechcem, ale On ma stále miluje, a bojuje o mňa, túži po mne, chce so mnou žiť spoločenstvo a mnoho iných vecí. Dôkazom toho, pre mňa je Jeho smrť, pre môj život, Jeho bolesť nad mojimi hriechmy, pre moju slobodu, Jeho zmŕtvychvstanie pre môj večný život. To sú veci, ku ktoré mi dal na srdce cez ten čas na chate.