Kedysi som napísal takú zbierku krátkych adventných zamyslení na každý deň. Ponúkol som ju prípadným záujemcom aj tu, v mojom blogu "Adventné zamyslenia". Ale pár priateľov navrhlo radšej ich tu uverejňovať takto, po jednom. Tak to skúsim - snáď mi do toho nič nepríde. Ak áno, alebo keby to niekomu viac vyhovovalo mať to kdesi stiahnuté celé, nájde to na spomínanom blogu.
  Streda prvého týždňa
  
 Druhá charakteristika, ktorú Ján Pavol II. použil na vysvetlenie
 slova „bdieť“, je láska k blížnym.
 Bdiem, teda viem o tebe, bdiem s Tebou a bdiem nad tebou.
 Mať na mysli tento aspekt bdenia ako očakávania Pána je
 veľmi dôležité na to, aby sme sa vyhli pokušeniu, že by Pán od
 nás chcel sedieť nečinne so založenými rukami a čakať, kým
 príde. Zdá sa, že platí skôr opak: Kto si sadne, zaspí. Podobenstvo
 o talentoch (Mt 25,14-30) je v tejto veci dostatočne výrečné.
 Čo sú to tie „talenty“ v našom živote? Iste sa tým nemyslí len
 umelecké, jazykové či iné nadanie, ako tento výraz používame
 v slovenčine. V reči Nového zákona znamená všetky dary Božej
 lásky, ktoré v živote dostávame. Lásku, ktorú sme dostali, nesmieme
 „zakopať“, uzavrieť ju v svojom vnútri, čiže len ju prijímať
 a napĺňať ňou seba samého. Naopak, máme ju „dať peňazomencom“,
 rozmnožiť ju tým, že ju dáme do obehu, že ju budeme okolo
 seba rozdávať. Len tak bude možné, keď príde Pán, odovzdať mu
 ju „aj s úrokmu“ – čiže zúročenú o to, čo láska vo svojom obehu
 nabrala na seba...
 Ako na to? Práve toto nám ukazuje Svätý Otec v druhej charakteristike
 slova „bdieť“ – bdieť s... Bdelosť je teda vlastne pozornosťou
 voči iným – vidieť svojho blížneho (neprejsť okolo neho nevšímavo),
 zaujímať sa, čím žije, čo ho rozveseľuje aj trápi, skrátka,
 byť citlivý voči potrebám svojich bratov a sestier.
 Ďalej to znamená doslova byť pri nich, mať pre nich čas
 (nedajme sa oklamať pocitom, že nás nepotrebujú), a hlavne dať
 im pocítiť svoju lásku. Nie je to ľahké! Často treba preklenúť bariéry
 vybudované rokmi nevšímavosti a nezáujmu, teda svojej či ich
 nevšímavosti a nezáujmu, plynúcej z onej „ospalosti“. Teraz však
 chceme bdieť a podľa toho i konať!
 A ešte to znamená bdieť nad nimi, teda chrániť ich pred
 zlým(do tej miery, ako je nám to umožnené). Voči niektorým svojim
 blížnym to máme dokonca ako prvoradú povinnosť (napr. voči
 svojim deťom), ale týka sa nás to aj v širšom meradle – v manžlekstve,
 v rodine, v susedských vzťahoch, v škole či v zamestnaní.
 V každodennom živote toto bdenie nad našimi blížnymi znamená
 najmä modlitbu za nich, ale neraz sa ponúkajú (a teda i žiadajú)
 aj celkom konkrétne skutky: povedať vhodné slovo vo vhodnom
 momente, alebo naopak, nechať si pre seba nevhodné slovo v nevhodnom
 momente, urobiť niečo celkom „rukolapné“ na ochranu
 blížnych pred zlým, alebo neurobiť niečo, čo by na nich mohlo
 toto zlo priviesť. A sem patrí – nezabudnime ani na to – aj činnosť
 v prospech dobra spoločnosti, či už sprostredkovaná (voľby, šírenie
 verejnej mienky a pod.), alebo bezprostredná (konkrétna osobná
 angažovanosť). Aj toto všetko je prejavom bdelého očakávania
 Pána a prípravy ciest na jeho príchod.
  
 Zamerajme dnes svoje myšlienky na to, ako by sme sa mohli
 obnoviť počas tohto adventu práve v onom bdení s... a bdení
 nad..., a to vo svojich celkom konkrétnych vzťahoch. Je to naozaj
 súčasť našej prípravy na Pánov príchod.