Žiadne stretnutie nie je náhodné

Stretla som obraz, ktorý som si vytvorila vo svojom duchovnom zraku o človekovi, ktorého som poznala len z internetu, konkrétne administrátora Roberta Kretta  z Mojej komunity. Musím sa priznať, že som bola veľmi netrpezlivá z tohto prvého osobného kontaktu s človekom, ktorý si ma získal svojimi príspevkami, výrokmi a postojmi na Mojej komunite, a očakávala som, ako sa tieto moje sympatie potvrdia alebo vyvrátia. Toto  očakávanie sa nieslo v radostnom duchu aj z toho dôvodu, že som prijímala z jeho rúk knihu:  „Jonáš a veľryba“ od Damiány M. Baginovej  (Ľuba Suchalová Harichová) za súťaž blogových príspevkov na Mojej komunite. Netajím sa z pozitívnych emócií z tohto ocenenia, lebo pri svojom jednoduchom, pracovne naladenom živote, som nemala šancu ani len sa pokúšať niečo podobné získať a v mojom veku som už nečakala žiadne takéto „milé senzácie“, navyše,  keď som bola už dlhšiu dobu sústredená skôr na tvorbu svojich prezentácií.   

Verím, že žiadne stretnutie nie je náhodné. Poznať človeka cez internet nám nedáva možnosť posúdiť človeka podľa reakcie, očného kontaktu, z vyžarovania jeho charizmy, sympatie. Pri písomnom kontakte sa vytvárajú signály, ktoré nás navigujú v pristupovaní, vo vzťahoch k osobe, ale nemáme možnosť osobnej  konfrontácie. Mne sa to dnes, vďaka Pánu Bohu,  podarilo, i keď len na krátko, ale v radostnej a nádhernej atmosfére, kedy Robko mi síce len pri výťahu odovzdal knihu, s tým, že sa musí ponáhľať a má v aute synčeka, ale moje pozvanie neodmietal, ale lúčil sa s prísľubom, že na budúce si urobí čas. 

Ďakujem Bohu za všetko čo robí v mojom živote. Ďakujem aj za túto krátku, nádhernú chvíľu stretnutia.

Anna Václavová