Tohoročný tábor bol iný od predošlých od samého začiatku. Už v tom, že Pán ho požehnával aj finančným zabezpečením. Bolo zrejmé, že ho požehnáva preto, aby sa On sám na ňom oslávil

Bola streda, deň na tábore ako každý iný, okrem toho, že večer sa mal konať táborák. Nikto nepočítal s tým, že sa stane niečo také nádherné a nečakané.

Poobede, cez osobné voľno sme počúvali na izbe vedúcich kazetu Ranné chvály z Celoslovenskej charizmatickej konferencie 1996. Okrem vedúcich tam boli ešte dve dievčatá. Bola som veľmi pokojná a pobrukovala som si pesničky s kazety. Zrazu mi začalo byť veľmi teplo v oblasti trupu, mala som horúce ruky a pociťovala som prítomnosť Boha v miestnosit. Cítila som, že nám prejavuje svoju lásku, nádej, milosť, ponúka nám svoju pomocnú ruku a cítila som, ako keby som dovtedy bola slepá a hluchá k jeho hlasu, ktorý dáva lásku, radu, pomoc…

Mala som pocit, akoby sa mi chcelo srdce roztrieštiť na tisíc kúskov, ako keby mi chcelo uletieť preč, lebo už by nedokázalo cítiť viac Božej lásky. Viac by sa asi nedalo vydržať.

Túto chvíľu sme museli prerušiť, lebo bolo teba dohliadnuť na decká a pripraviť táborák.

Pri táboráku sme sa normálne bavili, ale naraz som začala úpenlivo plakať, preto som odišla do lesa a tam som v plači prosila Boha o odpustenie za všetko, čo som v živote porobila, i za to, že som bola často krát hrozná voči druhým ľuďom.  Vtedy som pochopila, že Ježiš bol vždy so mnou a vždy mi pomohol vstať zo zeme, ale ja som to nevidela.

Keď som sa utíšila, vrátila som sa k táboráku, kde sme spievali a bavili sa s deťmi. Všimla som si, že L., ktorá s nami na izbe tiež počúvala kazetu, má uplakané oči. Spýtala som sa jej, čo sa stalo. Odpovedala, že nevie, čo sa deje, ale je jej nádherne a má úplný pokoj v duši.

Keď sa nám podarilo uložiť decká do postelí, išli sme sa všetci vedúci modliť, ako v každú noc. Opäť sme si k modlitbe pustili tú istú kazetu. A bolo to tu znovu. Cítila som, že moja duša je ako vták, ktorý lieta z jedného krásneho miesta na ešte krajšie, môj spev silnel a ten pocit vo mne silnel tiež. Bolo to, ako keď sa z horskej bystriny stávajú vodopády, ktoré uchvacujú viac a viac. Musela som spievať, moja duša sa radovala, pretože ju navštívil Pán a nemohla, ani nechcela prestať.  Cítila som, ako ma Boh objíma vo svojom láskyplnom náručí.

A i teraz viem, že Boh ma miluje, podáva mi svoju ruku,  dvíha ma z prachu zeme a už nie som slepá, ani hluchá.

                                                                                                                                   E. 23 rokov